Don Artime: Štyria chlapci a jeden sen

(Bratislava, 23. januára 2020) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo január 2020).

 

Malý kúsok papiera, ktorý napísal jeden sedemnásťročný mladík,
je najdojímavejší a najvzácnejší v našej histórii

Milí moji priatelia, milí priatelia charizmy dona Bosca, čitatelia Il Bollettino Salesiano, skromného komunikačného nástroja, ktorý bol taký drahý samotnému donovi Boscovi, jeho zakladateľovi, píšem vám z Ríma.
Chvíľu predtým, ako som začal písať tieto riadky, som slávil Eucharistiu spolu s generálnou radou Saleziánskej kongregácie (Saleziáni dona Bosca) v „Izbičkách (Camerette)“, čiže v miestnosti, ktorá bola izbou a kaplnkou s malým dobovým oltárom, kde don Bosco slávil omšu až do 17. mája 1887. Zomrel v Turíne o niekoľko mesiacov neskôr, 31. januára 1888.
V tomto malom, skromnom priestore, v ústraní moja myseľ na chvíľu zaletela nielen k posledným svätým omšiam, ktoré don Bosco slávil premknutý starosťami a so slzami počas svojho posledného pobytu v Ríme, ale do inej izbičky, ešte skromnejšej, v Turíne, kde večer 26. januára 1854 – zatiaľ čo v meste bláznila polárna zima a ľudia sa ponáhľali zababušení do ťažkých kabátov – sa don Bosco prihováral štyrom mladíkom, ktorí s vytreštenými očami počúvali, čo hovoril: „Sľubujem vám, že Božia Matka nám pošle veľké a priestranné oratóriá, kostoly, domy, školy, dielne…“
Boli to „proroctvá“, ktoré niekoľko rokov predtým spôsobili, že don Bosco riskoval zatvorenie do blázinca.
Tí štyria boli ešte takmer chlapci, ale bezhranične dôverovali donovi Boscovi. Medzi tými štyrmi boli základné kamene Saleziánskej kongregácie.
Mám v rukách historický dokument, malý kúsok papiera, ktorý napísal jeden z týchto chlapcov, s rozmermi 10,5 centimetrov po dĺžke a 5 centimetrov po šírke. Jeho autorom je mladík Michal Rua. Na ten kúsok papiera napísal: „Večer dňa 26. januára 1854 sme sa zhromaždili v izbe dona Bosca: on – don Bosco, Rocchietti, Artiglia, Cagliero a Rua a bolo nám navrhnuté, aby sme s Pánovou pomocou a s pomocou svätého Františka Saleského uskutočnili skúšku praktického cvičenia lásky k blížnym, a tak dospeli k prísľubu; a potom, ak to bude možné a vhodné, zložili v tejto veci sľub Pánovi. Od tohto večera tým, ktorí si predsavzali a dajú predsavzatie konať takto, bolo dané meno saleziáni.“
Z tých štyroch sa traja (Rocchietti, Cagliero a Rua) stali saleziánmi.

Z malého semienka

Vonku na Rondò della Forca, na Námestí šibenice, hvízdal ľadový vietor. V tej chvíli sa vo svete odohrávali udalosti „veľkej histórie“: Karl Marx písal Manifest, v Amerike Samuel Colt vynašiel super revolver, niekoľko stoviek metrov od onej izbičky Camillo Cavour podpisoval zákon o zatvorení 337 kláštorov a vo vojenských priestoroch sa vojaci pripravovali na hlúpu a krutú Krymskú vojnu.
A predsa, zatiaľ čo svet o tom nič nevedel, tento mladý kňaz a jeho štyri chlapci začínali „start up“, ktorý neprestal rásť a konať zázraky.
Je obdivuhodné, že sa k nám dostal tento malý zápis, ale čo je ešte obdivuhodnejšie a úžasné, je intuícia a vízia tohto veľkého a svätého muža dona Bosca, ktorý mal srdce plné hlbokej výchovnej a evanjelizačnej lásky k svojim chlapcom.
Duch Svätý spôsobil, že prvé stretnutie so štyrmi z jeho chlapcov vykvasilo až do Kongregácie a do dnešnej saleziánskej rodiny, ktorá je rozšírená do 136 národov sveta, aby sa starala o chlapcov, o dievčatá, o dospievajúcich i o mladých, najmä o mnohých, na ktorých naša spoločnosť zabúda.
Z ničoho vyrástol nádherný strom. Strom, ktorý má dnes tisíce priateľov a dobrodincov, vďaka ktorým môžeme robiť toľko dobra. Strom, ktorého konármi sú tisíce a tisíce laikov, ktorí spoločne prežívajú charizmu dona Bosca a každodenne pracujú v domoch celej saleziánskej rodiny vo svete.
Neraz hovorím svojim bratom a sestrám vo svete – bez triumfalizmu a s výzvou, aby sme si vždy uvedomovali svoju zodpovednosť –, že sme opatrovníkmi veľkého pokladu, ktorý nám nepatrí, ktorý je darom Ducha Svätého Cirkvi pre dobro detí a mladých, ale ktorý musíme opatrovať a snažiť sa, aby prinášal ovocie – ako talenty z evanjelia.
Nesieme za to veľkú zodpovednosť, pretože predstaviť si dnes Cirkev a svet bez synov a dcér dona Bosca uprostred mladých by bolo ťažké alebo by im chýbala povestná prednostná láska, ktorú im prejavuje „otec a učiteľ mládeže“, ako to vyhlásil svätý Ján Pavol II.
Lístok, ktorý napísal sedemnásťročný chlapec. Naše dejiny naozaj nemohli mať skromnejší začiatok, čo dosvedčuje aj neuveriteľného „génia“ (veľmi moderného aj v tomto) dona Bosca: kongregácia pre mladých, založená veľmi mladými.
Prostredníctvom tejto stránky, ktorá sa objavuje v mnohých jazykoch v saleziánskych spravodajcoch po svete, posielam svoj pozdrav a svoje želanie.
V mene dona Bosca ďakujem za sympatiu, ktorú máte k našej charizme, k nášmu snu a ku všetkému, čo je motívom nášho života: Pán Ježiš Kristus a mladí.
Nech vás náš svätý zakladateľ žehná.

S láskou don Ángel Fernández Artime


Angel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.