Novéna 2020 k Panne Márii Pomocnici – 4. deň (18. mája)


SVÄTÁ MÁRIA, pomáhaj biednym, posilňuj malomyseľných, poteš plačúcich, pros za ľud, prihováraj sa za kňazov, oroduj za zbožné ženské pokolenie. Nech tvoju pomoc pocítia všetci hriešnici a všetci, ktorí úpenlivo prosia o tvoju svätú pomoc!

4. deň: REFOVE FLEBILES – POTEŠ PLAČÚCICH

Mária Pomocnice nás vezme za ruku, zdravých a zachránených nás privedie k cieľu nášho života. Aký dar môže urobiť Pánovi najväčšiu radosť? Bez pochyby prinášať seba samých, náš život, ľudí, ktorých máme najradšej, naše deti, chorých k oltáru. My sme Cirkev, tajomné Kristovo telo, aj v najslabších údoch, v tých bratoch, ktorí ťa nemilujú a nepoznajú ťa. Don Bosco zveril Márii svojich chlapcov a prvých saleziánov, a vychovával ich k praktickej láske, ktorá bola vždy úprimná a konkrétna.

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judského mesta v hornatom kraji. Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Mária zostala pri nej asi tri mesiace a potom sa vrátila domov. (Lk 1, 39-40.56)


Svedectvo: Blahoslavený Michal Rua – Praktické cvičenie lásky

Dňa 26. januára 1854, prvý deň trojdňovej príprav na sviatok svätého Františka Saleského (vtedy sa slávil 29. januára – pozn.prekl.), don Bosco zavolal do svoje izby dvoch klerikov, jedným z nich bol Rua, a dvoch študentov, medzi nimi bol aj Giovanni Cagliero. Mladý Michal Rua si takto spomína na toto stretnutie: „Bola nám ponúknutá, za pomoci Pána a sv. Františka Saleského, jedna skúška praktického cvičenia lásky voči blížnemu, aby sme potom mohli urobiť prísľub. Teda, ak to bude možné a vhodné zložiť Pánovi sľub. Od toho večera bolo stanovené meno Saleziáni pre tých, ktorí sa ponúkli a prijali takéto cvičenie.“

Príležitosť praktickej skúšky lásky voči blížnemu sa ukázala počas nasledujúceho leta. V Turíne prepukla cholera. Dňa 21. júla 1854 veľké transparenty starostu zavesené na rohoch turínskych ulíc oznamovali hygienické normy na dodržiavanie v domácnostiach, v dielňach, v laboratóriách, aby sa zabránilo rozšíreniu cholery do mesta. Museli sa postaviť špeciálne nemocnice, tzv. lazarety na izolovanie chorých. Obyvatelia Valdocca dosiahli na mestskom úrade, aby za týmto účelom postavil veľký stan v časti Borgo Dora.

Don Bosco nezostal len pri ochrane svojho diela proti takejto nebezpečnej hrôze. Mestský úrad hľadal zdravotníkov, dobrovoľníkov: „Kto chce ísť pomáhať nakazeným cholerou do lazaretu a do obývaných domov?“, opýtal sa jedného dňa svojich chlapcov. Asi štyridsať z tých starších odpovedala na pozvanie. Chýba nám kompletný zoznam, ale vieme, že medzi tými, ktorí tam boli, nechýbal sedemnásťročný Rua, šestnásťročný Cagliero a štrnásťročný Anfossi. Mladý Michal Rua je jeden z prvých, ktorí sa prihlásili a vložili do toho celú dušu i telo. Don Bosco dal praktické inštrukcie svojim mladým zdravotníkom. Pre klerika Ruu sa tak začala úplne nová skúsenosť. Vtedajšie noviny L´Armonia 16. septembra venovali chlapcom z Oratória jednu časť rubriky Kronika láskavej služby kléru v časoch cholery: „Pod vedením ich otca viac než predstaveného, dona Bosca, sa odvážne priblížili ku chorým na choleru, podnecovali v nich odvahu a dôveru, a to nie len slovami ale aj skutkami, dotýkajúc sa ich rukami, masírovali ich bez toho, že by bolo vidieť najmenší strach alebo odpor. Práve naopak, keď vošli do domu chorého na choleru, hneď sa obrátili na prestrašených ľudí s usmernením, že ak majú strach, nech opustia dom, a že oni urobia všetko, čo je potrebné“.

Nie všetko sa však skončilo so zmiznutím epidémie. Don Bosco otvoril dvere asi dvadsiatke chlapcov – sirôt, pre ktorých kvôli ich nízkemu veku vytvoril samostatné oddelenie. Tak sa pre Michala Ruu vytvorilo široké pole, kde práve voči nim mohol prejavovať svoju veľkodušnú lásku. Konečne celé Oratórium 8. decembra 1854 spievalo Te Deum (ďakovný hymnus „Teba, Boha, chválime“) ako poďakovanie za to, že v dome nemala infekcia ani jednu obeť. Ten 8. december bol významný deň. V Ríme pápež Pius IX. vyhlásil dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie Matky Božieho Syna. Jej zveril don Bosco seba samého a všetkých svojich chlapcov.

Osobný záväzok: Aktívne vykonám nejaký skutok telesného alebo duchovného milosrdenstva.

Úkon zverenia sa
Ó, Mária Pomocnica,
Tak, ako to robil náš otec don Bosco s chlapcami z oratória na Valdoccu
v časoch cholery,
aj my, vo svete zasiahnutom epidémiou koronavírusu,
chceme ako saleziánska rodina
vyjadriť naše synovské odovzdanie sa do tvojho srdca Matky.
Poteš chorých a ich rodiny.
Podopieraj lekárov a zdravotnícky personál.
Pomáhaj všetkým členom spoločnosti a tým, ktorí vládnu.
Ujmi sa všetkých, ktorí zomreli v dôsledku tejto epidémie.
Predovšetkým obnov v každom z nás,
v našich komunitách, v našich rodinách
vieru v tvojho Syna Ježiša, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych.
Slovami dona Bosca sa obraciame na teba:
Mária, Panna mocná,
veľká a slávna opora Cirkvi,
hrozná ako vojsko zoradené do boja.
Ty sama vyvraciaš všetky bludy sveta.
Ochráň nás pred nepriateľom v našich úzkostiach,
zápasoch a ťažkostiach
a v hodine našej smrti nás prijmi
do večnej radosti. Amen.

 

 

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.