Hlavný predstavený sa prihovára saleziánskej rodine k Vianociam

Vianoce podľa dona Bosca

Nikdy predtým sa dobrým obyvateľom Turína nenaskytol taký pohľad, ako v roku 1842. Pozdĺž elegantných ulíc centra spievala skupina chlapcov vianočné piesne a kňaz ich dirigoval! Hudba bola trochu jednoduchá, ale tí chlapci spievali s takou veľkou láskou, že to pohlo všetkými, ktorí to počuli. Don Bosco nemal miesto, kde by mohli chlapci cvičiť pieseň, tak nacvičovali priamo na uliciach - tých uliciach, ktoré tak dobre poznali. Text bol napísaný dokonca na okennom parapete.

Tí chlapci prežívali svoje Vianoce kráčajúc, presne ako Ježišovi rodičia, keď sa vydali na cestu z Nazareta do Betlehema. Tam zažili, čo to znamená žiť v cudzej zemi: v hostinci pre nich nebolo miesto. Dvere do domovov druhých ľudí im boli zatvorené.

Mária a Jozef zdieľali osud mnohých utečencov a zahraničných pracovníkov, ktorí hľadajú domov a sú odmietnutí, dnes rovnako, ako pred 2000 rokmi. Don Boscovi chlapci tiež hľadali bezpečné miesto, kde by mohli rásť, ďaleko od všetkých nebezpečenstiev. Don Bosco hľadal s nimi a zasvätil svoj vlastný život tomu, aby ho našiel.

Počas mojich návštev u saleziánov po celom svete som stretol mnoho detí a mladých ľudí, ktorí našli domov a ochranu v rukách a srdečnosti don Boscových synov. Tiež som videl deti - chlapcov a dievčatá - po celom svete spoločne šťastne spievať.

2017 12 25 ANS pozdrav HP

Ježiš sa narodil v maštali. Ľudia ho nevítali, prosté zvieratá s ním zdieľali prístrešok. Don Bosco začal svoju prácu v špinavej a dolámanej kôlni. Ježišovým narodením sa maštaľ naplnila svetlom, teplým a jemným svetlom, a všetko, čo bolo biedne a opovrhované sa stalo vzácnym. Jasle pre zvieratá sa stali trónom Najvyššieho.

Schátraná Pinardiho kôlňa by odradila kohokoľvek. Don Giovanni Battista Francesia svedčil: "Keď don Bosco navštívil miesto prvýkrát, miesto, ktoré muselo slúžiť ako jeho oratórium, musel si dávať pozor, aby si neudrel hlavu, pretože na jednej strane bola kôlňa len meter vysoká. Podlaha bola len zem a keď pršalo, voda vtekala z každej strany. Don Bosco cítil, ako mu veľké potkany behajú medzi nohami a nad hlavou mu lietali netopiere.

Ale pre dona Bosca bolo toto miesto tým najkrajším na svete: "Bežal som rovno za mojimi chlapcami. Zhromaždil som ich okolo seba a začal kričať mocným hlasom, ʹSkvelé správy, synovia moji! Máme miesto pre naše oratórium, spoľahlivejšie, ako sme mali doteraz. Budeme mať kostol, sakristiu, triedy a miesto, kde môžeme zostať. V nedeľu, už budúcu nedeľu, pôjdeme do nového oratória, ktoré je pri Pinardiho dome.ʹ A ukázal som im to miesto. Oznam sa stretol s búrlivým nadšením. Niektorí chlapci pobehovali okolo kričiac a skákajúc od radosti, niektorí stáli ako peň, niektorí sa pridali k zvolaniam a kriku." (z Pamätí oratória sv. Františka Saleského)

Prečo Ján Bosco sníval? V evanjeliu podľa Matúša sa vianočný anjel zjavil inak. Sväté narodenie nesprevádzala žiadna nádhera. Anjel sa zjavil Jozefovi v sne. Bol to on, kto mu v mene Božom nariadil, aby sa postaral o Dieťa. Anjel sa mu zjavoval v snoch aj inokedy. Jozef robil presne to, čo mu bolo povedané, až dovtedy, kým Máriin syn dosiahol vek, kedy sa už nikto nemohol pokúšať o jeho život.

Vo svojich snoch bol don Bosco pozvaný, aby sa staral o chlapcov a mladých mužov, pomáhal im rásť s láskou a dobrotou, aby ich už neohrozoval žiaden Herodes. Na celom svete som videl saleziánov, ktorí ochraňovali deti a mladých ľudí pred mnohými Herodesmi našich dní a ktorí pokračujú v snívaní, vedení anjelmi, presne ako don Bosco.

"Robte tak, ako pastieri." Svoje vianočné prianie nechám zakončiť dona Bosca osobne. V slovku na dobrú noc, ktoré predchádzalo jednu z vianočných novén v oratóriu, povedal: "Zajtra začína vianočná novéna. Počas týchto dní vám odporúčam dve veci. Pripomínajte si v mysli Dieťa Ježiša často, spomeňte si na lásku, ktorú vám prináša a dôkazy, ktoré vám dal o svojej Láske - až po ten, že za vás zomrel. Keď sa ráno zobudíte hneď na zvuk zvona a bude vám zima, spomeňte si na Dieťa Ježiša, ktorý sa triasol od zimy na slame. Počas dňa sa navzájom povzbuďte k dobrému štúdiu, k dobrej práci a k pozornosti v škole z lásky k Ježišovi. Nezabudnite, že Ježiš rástol v múdrosti, veku a v milosti pred Bohom a ľuďmi. Nadovšetko, z lásky k Ježišovi, si strážte, aby ste neupadli do hriechu, ktorý by sa mu protivil. Robte tak, ako pastieri: často ho navštevujte. Závidíme pastierom, ktorí šli do maštaľky v Betleheme, videli ho ako novonarodené dieťa, pobozkali jeho malú rúčku a ponúkli mu svoje dary. Aké požehnanie pre tých pastierov, hovoríme! No nemáme im čo závidieť, pretože rovnaké požehnanie máme aj my. Rovnakého Ježiša, akého navštívili pastieri v maštali, máme tu vo svätostánku. Jediný rozdiel ostáva v tomto: pastieri ho videli ľudskými očami, my ho vidíme len očami viery. Nemôžeme spraviť nič, čo by ho potešilo viac, ako to, že ho budeme často navštevovať. Ako ho môžeme navštíviť? V prvom rade častým prijímaním. Ďalším spôsobom je ísť raz za čas do kostola počas dňa, hoci len na minútku."

2017 12 25 ANS pozdrav HP2

Kdekoľvek je saleziánske dielo, tam som videl kostoly, niektoré malé, niektoré veľké, ale v každom z nich bola vyobrazená Mária s Ježiškom na rukách - tak, ako to bolo v Betleheme pred 2000 rokmi.

Ángel Fernández Artime SDB, hlavný predstavený

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk