Keď sa 1. septembra 1939 začala druhá svetová vojna, saleziánsky dom v Poznani na Wronieckej bol okupovaný a premenený na nemeckké kasárne. Oratórium naďalej fungovalo v záhradách mimo mesta a v blízkych lesoch. Medzi chlapcami vzniklo veľa malých tajných združení.
V septembri 1940 nacisti zatkli Františka Kesyho a jeho štyroch spoločníkov z oratória a obvinili ich z príslušnosti k tajnej organizácii. Odviedli ich do väzenia Pevnosť VII v Poznani kde ich mučili a vypočúvali. Následne ich presunuli do iného väzenia. Nie vždy mali chlapci šťastie byť spolu. Nakoniec boli odsúdení na smrť. Umučili ich v Drážďanoch 24. augusta 1942. Väzenie prežívali v duchu viery a saleziánskej spirituality. Modlili sa denné modlitby, ruženec, novény k donovi Boscovi a Márii Pomocnici. Usilovali sa zostať v kontakte s vlastnými rodinami, ktorými posielali tajné správy, povzbudzovali ich k odvahe a prosili o modlitby. Ak mohli, prežívali v celách sviatočne aj liturgické sviatky.Dekrét o ich mučeníckej smrti bol vydaný 26. marca 1999 a za blahoslavených ich vyhlásil Ján Pavol II. vo Varšave 13. júna 1999.
Viac TU.
