ŽALM 23,4
I keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou. Tvoj prút a tvoja palica, tie sú mi útechou.
SVEDECTVO OTCA
„Postaraj sa o to ty, ja už neviem, čo mám robiť! Pozri, ja a jeho mama sme tu, za dverami, a on je na druhej strane. Vonku, pred domom sú jeho priatelia, ktorí ho mali radi. Nedáva zmysel zavrieť sa doma a žiť z videohier, televízie, sociálnych sietí. Nie je predsa správne zamieňať skutočný život za ten virtuálny.
Ako môže otec nájsť kľúč, ktorý otvorí dvere k jeho synovi a k životu, ktorý si vybudoval? Mária, aj ty si bola matkou syna, ktorého bolo ťažké pochopiť. Čo si robila počas jeho mlčania? Čo si robila, keď ti nevysvetľoval, nehovoril s tebou, nerozumela si jeho prežívaniu?
Mária, moja matka a jeho matka, zostaň pri nás, v jeho i mojej samote.“
ZAMYSLENIE HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Mária, matka samoty, je žena, ktorá neuteká pred tichom, ale s vierou v ňom prebýva a necháva, aby si všetko našlo miesto v jej srdci. Stojí pred tajomstvami života bez toho, aby sa ich snažila hneď pochopiť, ale uchováva ich, kým sám Boh neodhalí ich zmysel.
Vidíme ju po boku Ježiša v Betleheme, v Nazarete, v Káne a napokon pod krížom, keď sa zdá, že bolesť má posledné slovo. Práve tam, v najťažšej chvíli, ju Ježiš daruje milovanému učeníkovi a v ňom Cirkvi a celému svetu. Od tej chvíle už žiadna osamelosť nie je absolútna: každý plač, každá noc, každá skúška je preniknutá týmto materstvom, ktorým sa stáva blízkou. V našich zatvorených izbách, na nemocničných oddeleniach, v prázdnych domoch, v úzkostiach mladých a v námahách rodičov Mária zostáva diskrétna a verná, aby nám pripomínala, že nikdy nie sme opustení.
A kto sa ňou skutočne nechá sprevádzať, naučí sa na oplátku priblížiť sa k tým, ktorí sú osamelí: ponúknuť autentické načúvanie, podporovať bez vnucovania sa, uchovávať v srdci rany druhých, aby v nich mohla opäť rozkvitnúť nádej. Takto sa osamelosť, navštívená Máriinou láskou, stáva miestom, kde Boh môže ešte hovoriť, uzdravovať, začínať odznova.
MAJ VIERU
Mária naplní to ticho slovom, ktoré zachraňuje.
Sme schopní počuť jej slová?
MODLITBA TOHO, KTO JE OSAMELÝ
Mária, matka osamelosti.
Ty, ktorá si v tichosti prežila ťažkosti materstva,
zostaň pri mne, keď neviem, čo robiť.
Sadni si na zem spolu so mnou a čakaj.
Nenechaj ma samého. Nenechaj nás samých.
Lebo v osamelosti toho, koho milujem, sa strácam aj ja.
V jeho nepokoji trpím aj ja.
Buď mi sprievodkyňou, podaj mi ruku.
Nech v mojom objatí nájde tú lásku,
tú silu, tú úctu a tú dôveru v život,
ktoré mu dnes toľko chýbajú.
Zdravas, Mária
