ŽALM 91
Ty si moje útočište a pevnosť moja; v tebe mám dôveru, Bože môj.
Lebo tvojím útočišťom je Pán, za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. Nestihne ťa nijaké nešťastie a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma.
SVEDECTVO SOCIÁLNEJ PRACOVNÍČKY
„Len ty a ja vieme, aká ťažká bola cesta s Francescom. Tie telefonáty uprostred noci, keď znova ušiel z resocializačného centra, a nekonečné hľadanie v uliciach Ríma… Mala som v hrdle hrču a triasla sa strachom, že ho nájdem niekde nevládne ležať na lavičke. Strácala som nádej. A potom prišlo väzenie pre mladistvých. Nikdy nezabudnem na ten pálčivý pocit zlyhania. Vyčítala som ti, že si mi ho nepomohla zachrániť, že si nestála pri synovi, ktorý robil chyby.
Ty si ma však sprevádzala ako trpezlivá matka – s úsmevom ženy, ktorá vedela, že sa raz upokojím a znova nájdem smer. Bola si mojou učiteľkou. Naučila si ma, čo skutočne znamená vychovávať. Pretože práve v tom väzení som rástla spolu s Francescom. Tým, že som sa snažila byť mu oporou a pomôcť mu dospieť, dozrela som aj ja sama. Tým, že som chcela, aby sa cítil milovaný, pocítila som lásku aj ja.
A dnes, keď je Francesco na skúške v detskom domove, vidím ho čistého, vyrovnaného a usmiateho. Akoby sa znovuzrodil. A ja s ním.“
ZAMYSLENIE HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Mária, matka blúdiacich detí, pozná námahu každého, kto vychováva a nevzdáva sa; každého, kto miluje a verí aj vtedy, keď vidí pády. Je matkou tých, ktorí zablúdili, pretože sa nepohoršuje nad ich chybami, ale kráča skúškami spolu s nimi.
Vníma chyby bez toho, aby ich ľuďom vyčítala; uznáva zodpovednosť, ale zároveň vidí, tak ako don Bosco, že „aj v tých najnešťastnejších deťoch sú zárodky dobra“. Jej pohľad sa nezastavuje na pádoch: ide ďalej, vidí prísľub, možnosť zmŕtvychvstania. Preto nikdy nezúfa: sprevádza, čaká, povzbudzuje, prihovára sa. V Máriinom srdci sa každý príbeh, aj ten najbolestivejší, môže stať príbehom spásy.
Jej výchovná sila nepochádza v prvom rade zo slov, ale zo svedectva. Mária svojím životom ukazuje to, čo žiada: dôveru v Boha. Po jej boku blúdiaci synovia zistia, že ich nedefinujú ich chyby, ale láska, s ktorou sa na nich pozerá.
A ten, kto vychováva, keď upiera zrak na Máriu, učí sa hlboko evanjeliovú a saleziánsku metódu: predchádzať zlu vierou v dobro, sprevádzať rozumom, náboženstvom a láskavosťou, premeniť každý pád na príležitosť rastu. Tak sa Mária, matka blúdiacich detí, stáva školou dôvery v človeka a žitým evanjeliom, ktoré vychováva viac svetlom svojho príkladu ako silou pokarhania.
MAJ VIERU
Mária pôjde hľadať každé svoje dieťa, ktoré sa vydalo na zlé cesty.
Sme schopní nechať sa viesť, aby sme našli bod prístupný k dobru?
MODLITBA TOHO, KTO VEDIE A KTO JE VEDENÝ
Mária, matka blúdiacich detí.
Ty si stála po boku všetkých učeníkov.
Prijala si ich v ich ľudskosti a zlyhaní.
Viedla si ich, napravovala si ich, sprevádzala si ich.
Naďalej povzbudzuj všetkých mladých, ktorí sa stratili.
Pretože my, tvoje deti, sa často stratíme
a nie vždy nájdeme cestu späť.
Zostaň pri mne, moja matka,
aby som ich mohol vychovávať s láskou.
Zostaň pri nich, moja matka,
aby sa cítili mnou milovaní.
Zdravas, Mária
