ŽALM 88
Pane, ty Boh mojej spásy,
dňom i nocou volám k tebe.
Kiež prenikne k tebe moja modlitba, nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
SVEDECTVO MANŽELKY
Už zasa je doma a iba leží na gauči. Jeho pohľad je prázdny, nikomu už neverí a myslí si, že všetko je zbytočné. Snažím sa ho povzbudiť, aby zmenil život, aby nečakal, že mu veci spadnú z neba, ale čím viac o tom hovorím, tým viac ho to ničí. Myslí si, že už ani ja si ho nevážim. Ako keby ťa práca, ktorú robíš, robila tým, kým si!
Odpovedz mi, Matka, aspoň ty mi pomôž! Vieš, že v jeho veku nie je ľahké znova objaviť seba samého, začať odznova, zmeniť život. Chápem jeho nedôveru, ale nemôže sa len tak jednoducho vzdať. Máme dve deti – nechce to urobiť pre seba, nechce to urobiť pre mňa. Musí to urobiť pre ne.
Ale ako sa dá utíšiť bolesť z neustáleho čakania? Ako nájsť silu, keď sa cítiš zbavený svojej dôstojnosti? Mohla by som ťa poprosiť o veľa milostí, ale ty si Pomocnica: tak mi teda pomôž! Pomôž mi mu pomôcť. Pomôž mi udržať ho v rovnováhe na tenkom vlásku každodennej neistoty.
ZAMYSLENIE HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Mária, matka neistoty, dobre pozná to chvenie srdca, keď život naberá smer, ktorý sme neočakávali. Keď počula anjelovo zvestovanie, „bola veľmi znepokojená“ a pýtala sa, čo znamená ten pozdrav. Nerozumie všetkému a predsa v tomto tieni vyslovuje svoje „hľa, tu som“: práve tam sa neistota stáva miestom dôvery.
Mária nosí v srdci tie isté otázky, ktoré máme aj my. Vie, čo znamená nemôcť zmeniť udalosti, ako keď vtedy na Kalvárii videla umierať svojho Syna a zostávala „stáť pri Ježišovom kríži“. Nemôže zasiahnuť, nemôže zastaviť bolesť, ale môže zostať: a práve toto pevné a verné zotrvanie z nej robí oporu v hodine skúšky. Keď sa zdá, že je nádej stratená a všetko nezanačuje, že treba utiecť, Mária zostáva, a svojím zotrvaním udržiava otvorenú bránu k spáse.
Preto ju môžeme nazvať matkou neistoty: lebo nás sprevádza v pochybnostiach, bez toho, aby nás nechala samých. Učí nás, že čakanie je miestom, kde Božie slovo pomaly dozrieva, ako semeno skryté v zemi. V čase, keď nevieme, čo robiť, Mária nám pripomína, že môžeme zostať verní aj vtedy, keď nevidíme výsledky, že môžeme aj cez slzy naďalej hovoriť „nech sa stane tvoja vôľa“. Zveriť sa jej znamená nechať, aby jej ruka v tme zovrela našu, aby sa neistota postupne premenila na dôverné odovzdanie sa a na nádej, ktorá nesklame.
MAJ VIERU
Mária ťa bude držať za ruku, aj keď sa zakolíšeš na ceste.
Sme schopní držať sa pevne Máriinej ruky?
MODLITBA TOHO, KTO SA CÍTI NEISTÝ
Mária, matka neistoty.
Tvoj život sa z jedného dňa na druhý úplne zmenil.
Ale my tu, dole, nemáme tvoju silu.
Pomôž nám prijať zmeny s presvedčením,
že Boh nám otvorí cestu.
Pomôž nám niesť bremeno života, ktoré nás drví.
Vezmi nás za ruku a veď nás vpred po našej ceste.
Lebo hoci sa človek na dne priepasti môže zdvihnúť, keď sa cíti starý, unavený a nedostatočný, spätný výstup hore ho desí.
Stratení v tomto prázdne potrebujeme matku, ku ktorej môžeme prísť,
matku, pri ktorej môžeme nájsť útočisko.
Zdravas, Mária
