ŽALM 46
Boh je naše útočište a sila
aj najistejšia pomoc v súžení.
SVEDECTVO PRIATEĽA
Toto bremeno je na mňa príliš ťažké. Som v jej veku a vôbec neviem, ako jej pomôcť. Musím to niekomu povedať. Poviem to tebe, lebo ty odjakživa strážiš tajomstvá a som si istý, že toto u teba zostane v bezpečí: Sára sa rozhodla, že zomrie. Tak, je to vonku! Povedal som to.
Chce si vziať život. Pretože zverejnili jej intímne fotky. Nedokáže si odpustiť. Obviňuje sa za to, čo sa stalo, a vidí pred sebou len hlbokú priepasť, z ktorej niet cesty von. Rozpráva sa len so mnou, s nikým iným. Ale ja netuším, čo jej mám povedať!
Ty pomáhaš kresťanom. Ja nie som žiadny vzorný veriaci, do kostola nechodím, ale aj tak ťa prosím o pomoc, lebo inak do tej priepasti padnem spolu s ňou. Sára je v tejto chvíli ako stratené malé dieťa. A ja som na tom rovnako. Čo máme robiť? S kým sa máme rozprávať? Ku komu máme ísť?
ZAMYSLENIE HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Mária, matka krehkosti. Vyznanie „Pane, ku komu by sme šli? Len ty máš slová večného života,“ je vyznanie Petrovo – ale mohlo by to byť vyznanie kohokoľvek, kto sa ocitol na dne. Nie sme to my, kto sa drží na nohách; to niekto iný drží nás.
Človek v sebe nosí starú, hlbokú ranu: neschopnosť odpustiť sám sebe. Viac než odsúdenie od druhých nás ničí náš vlastný vnútorný súd – ten, ktorý nás zatracuje bez možnosti odvolať sa. Mária je Matkou krehkosti preto, lebo nikoho neopúšťa; ani toho, kto sa už sám považuje za strateného. Je tou, ktorá neúnavne hľadá aj tých najzatvrdilejších hriešnikov práve vo chvíľach, keď je ich hanba silnejšia než nádej. Priťahuje ich milosrdenstvom, ktoré dokáže obmäkčiť aj to najtvrdšie srdce.
Mária nečaká, kým sa jej deti napravia, aby ich mohla milovať. Sama sa vydáva hľadať tých, ktorí zablúdili, ktorí klesli ku dnu, ktorých drví rozsudok – cudzí, alebo ich vlastný. Nevynáša tresty, ale prináša život. Ten život, ktorý smrť nedokázala zlomiť a ktorý dodnes zaznieva v každom slove nádeje darovanom tým, čo si ho podľa seba nezaslúžia.
Tam, v jej náručí, všetko stíchne. A v tom tichu sa začína odznova.
MAJ VIERU
Mária ti prinesie úľavu tým, že objíme tvoju krehkosť.
Sme schopní nechať sa ňou niesť v náručí?
MODLITBY TÝCH, KTORÍ SÚ KREHKÍ
Mária, Matka krehkosti, vždy si stála na strane slabých, porazených
a tých, ktorí v očiach sveta neznamenajú nič.
Nemôžeš ani tentoraz ostať ľahostajná k tým, ktorí sa potácajú.
Nemôžeš ignorovať volanie o pomoc tých, ktorí si nedokážu odpustiť.
Nemôžeš nechať v zúfalstve tých, ktorí boli hodení do priepasti
a každý deň ich niečo drví viac a viac.
Ochraňuj nás: ty, Útočisko hriešnikov, pohliadni aj na nás.
Hoď mi lano, aby som sa mal čoho zachytiť
a pomohol tým, ktorí už nevládzú.
Lebo pre tento život, Matka, neexistujú návody
a nie na všetko dostaneme druhú šancu.
Vezmi nás do náručia – vo svojej krehkosti sme všetci tak trochu ako deti.
Všetci sme tvoje deti.
Zdravas, Mária
