Po prílete do Juby, hlavného mesta Južného Sudánu, sme sa najprv zoznámili s komunitou saleziánov. Po niekoľkých dňoch sme sa postupne dohodli, čo budeme robiť, ja som začala pracovať na strednej škole Don Bosco Secondary School. V škole je približne 700 študentov, ktorí si po prvých dvoch rokoch vyberú smer, ktorý chcú ďalej študovať. Je to buď Arts alebo Science. Pretože učitelia nemajú počítače, keď sa blíži skúškové obdobie, prepisujeme testy, ktoré nám dajú napísané ručne do počítača, aby sa mohli vytlačiť. Mojou prácou je okrem toho aj príprava laboratórnych cvičení z chémie a z biológie. Hneď prvý týždeň mali študenti písomku z biológie. Mala som byť v triede a dávať pozor, ale prekvapilo ma, že to ani nebolo treba, lebo si medzi sebou vôbec neradili. Aj keď tam nebol učiteľ, každý sa venoval svojmu testu a po skončení odišli.
Jedného dňa som len tak z dlhej chvíle prišla do laboratória a vyskúšala som chemický pokus s názvom slonia zubná pasta (môžete si vygoogliť) a keď sa podaril, cez prestávku som zavolala niektorých študentov, čo boli práve nablízku, aby sa prišli pozrieť. Nakoniec si to všetci po skupinkách vyskúšali, jedno dievča si dokonca robilo dosť podrobné poznámky do zošita.
Okrem toho máme v škole raz za mesiac stretnutie Girls meeting. Je to stretnutie dievčat aj s učiteľkami, na ktorom môže hovoriť hocikto, kto si zoberie slovo. Najprv hovorili dievčatá a boli to motivačné príhovory, ktorými sa medzi sebou povzbudzovali do učenia, aby mali lepšiu budúcnosť, alebo aby si dobre premysleli za koho sa vydajú. Potom prišiel rad aj na učiteľky, ktoré tiež povzbudzovali dievčatá do týchto vecí a aj im dosť veľa hovorili o vzťahoch. Keďže som bola pozvaná, prišiel rad aj na mňa, čo bol mierny šok, lebo to bolo len pár dní po príchode, ale neodmietla som.
Na strednej je šesť skupín, alebo tímov, (tu to volajú Houses) do ktorých sa zaradia všetci študenti. Sú pomenované podľa svätých – Bosco, Savio, Kizito, Rua, Bakhita a Comboni. Pred pár dňami bola športová súťaž, v ktorej súťažili tieto tímy medzi sebou. Prvý deň sa hral futbal, volejbal a netbal. Ľudia tu majú radi športy, hlavne futbal a preto na zápase bola celá škola vrátane učiteľov. Ku koncu finále vo futbale sa učiteľ matematiky s dlhým dreveným pravítkom v ruke postavil na čiaru a z celej sily povzbudzoval svoj tím. Ďalšia učiteľka bola chorá, ale keď som sa jej pýtala či nechce ísť domov oddýchnuť si, povedala mi, že chce vidieť zápas. Druhý deň bola na programe atletika.
Školský rok sa skladá z troch trimestrov, medzi nimi sú dvojtýždňové prázdniny. Všetci okrem študentov posledného ročníka nemusia ísť počas nich do školy. Bežný deň vyzerá tak, že ráno študenti prídu do školy do 7:15, ak meškajú už ich väčšinou nepustia dnu a musia ísť domov alebo po škole sekať trávu. Raz som stretla pár chlapcov čakať pred bránou, bolo to pred obedom, takže to nemohli byť tí, čo prišli neskoro. Povedali mi, že ráno síce prišli načas, ale učiteľ, čo mal službu pri bráne ich poslal domov, pretože už mali príliš dlhé vlasy. Takže chlapci ráno išli naspäť domov ostrihať sa a potom sa mohli vrátiť. Dievčatá sa nemusia strihať úplne nakrátko, nosia zapletené vlasy, ale s príčeskami by ich do školy tiež nepustili. Každé ráno je nástup na školskom dvore o pol ôsmej, na ktorom sa prihovorí riaditeľ školy a aj niektorý z bratov saleziánov.
Potom sú hodiny až do obednej prestávky, keď si môžu ísť kúpiť jedlo pred školu. Okrem toho túto prestávku radi využijú aj na hranie volejbalu, pretože ihrisko je priamo uprostred školského dvora. Keď práve nemám inú prácu, rada si zahrám s nimi. Poobede vyučovanie pokračuje do tretej, ale väčšina študentov ostáva v škole a učia sa alebo hrajú volejbal.
