(Bratislava, 23. september 2016) – V poradí 16. apoštolskú cestu podnikne Svätý Otec od 30. septembra do 2. októbra tohto roku. Pôjde o druhú etapu návštevy kaukazského regiónu po nedávnej návšteve Arménska. Prvé dva dni cesty pápež strávi v Gruzínsku a záverečný deň v Azerbajdžane, kde pôsobia slovenskí saleziáni i saleziánky.
"Azerbajdžan sa za posledných šestnásť rokov radikálne zmenil. Je to úplne nová krajina: vysoké budovy, moderné technológie… Keď teraz ľudia navštívia Baku, cítia sa ako v Dubaji," hovorí Štefan Kormančík SDB, delegát pre misie, ktorý bol súčasťou misie v Azerbajdžane od roku 2001, teda prakticky od návratu katolíckej Cirkvi do krajiny. S ohľadom na apoštolskú návštevu pápeža Františka na Kaukaze nám don Kormančík pomôže pochopiť realitu Azerbajdžanu.
Aký bol Azerbajdžan v roku 2001 a aký je teraz? Keď som prišiel, bol tam stále strach z vojny v Náhornom Karabachu, regióne na hranici s Arménskom. Bolo tam okolo 1 milióna utečencov, hoci vojna skončila 7-8 rokov predtým, ľudia si stále pamätali hlad, ktorý zažili počas konfliktu.
Teraz vďaka novému ropovodu do Gruzínska a Stredozemnej oblasti je všetko iné. Ak by ste ako turista navštívili krajinu na niekoľko dní, ťažko by ste si vôbec všimli, že tu je chudoba. No je stále tam, len menej viditeľná. Napríklad deti na ulici sú slušne oblečené, pretože ak by sa obliekali ako žobráci, polícia by ich dala úradom.
Ako sa za ten čas zmenila situácia Cirkvi?Po 70 rokoch komunistickej vlády ľudia úplne stratili svoje korene. Obyvatelia sú z 95% moslimovia. Na začiatku nevedeli o katolíckej Cirkvi takmer nič. Všetko sa radikálne zmenilo po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Baku v roku 2002. Odvtedy je to stále lepšie a lepšie, katolícka Cirkev je ľuďmi a vládou uznávaná, čo nám dovolilo získať pozemok a povolenie postaviť kostol.
Aké sú vzťahy s ostatnými cirkvami a náboženstvami?Máme veľmi dobré vzťahy s moslimami. Niekoľkokrát som bol pozvaný a zúčastnil som sa islamských slávností a naopak, moslimovia chodia na naše slávnosti. Keď sme stavali kostol, moslimskí podnikatelia nám finančne pomohli. Boli sme ohromení, ale povedali: "Chceme, aby katolíci v Baku mali svoje miesto pre modlitbu."
To isté môžem povedať aj o židovskej komunite a ostatných kresťanských vierovyznaniach. Možno inde sú vzťahy s ortodoxnými trochu napäté, no v Azerbajdžane spolu komunikujú a sú otvorení.
Čo sa očakáva od pápežovej návštevy?Verím, že prinesie aspoň tri hlavné benefity. Po prvé, dá svetu vedieť o Azerbajdžane, multikultúrnej a multináboženskej krajine, kde odlišnosti spolu existujú v šťastí. Potom, že ľudia lepšie spoznajú katolícku Cirkev a našu prácu v spoločnosti. A nakoniec dúfam, že podnieti malé kroky smerom k mieru, ktorý je stále nedoriešenou otázkou Náhorného Karabachu.
ANS, tl
foto: Róbert Chovanec, maps.google.com
