(Bratislava, 18. júla 2019) – Začiatkom júla sa salezián don Štefan Šilhár dožil požehnaných 87 rokov života, oslávil 60 rokov kňazstva a v auguste si pripomenie 70 rokov od zloženia prvých rehoľných sľubov.
V nedeľu 14. júla slávil don Šilhár v prítomnosti desiatich spolubratov a provinciálneho vikára dona Petra Bučányho v kostole Panny Márie Pomocnice na Miletičovej ďakovnú svätú omšu. Kazateľom bol don Pavol Seman, ktorý sa o neho stará aj v jeho súčasnej komunite na Miletičovej v Bratislave.
V homílii sa najprv dotkol detsva dona Šilhára, ktoré sa veľmi podobalo detstvu Janka Bosca. Spomenul, že za dar povolania môže ďakovať aj svojmu dedkovi: „Dedko, ktorý bol v Cajlanskom kostole modleníkom prosil Boha a modlieval sa, aby sa niektorý jeho vnuk stal kňazom. Jeho viera a vytrvalosť mala slušný výnos: dve duchovné povolania. Saleziánmi sa stali obaja vnuci, Štefan aj bratranec Alfonz. Avšak po krásnom začiatku v Šaštíne, kam sa prihlásil ako dvanásťročný a rehoľných sľuboch v sedemnástich, onedlho zastihla všetkých rehoľníkov Barbarská noc. Mladý devätnásťročný salezián Štefan sa útekom úspešne dostal cez rieku Moravu a v Turíne pred 60 rokmi prijal kňazskú vysviacku.“ V závere sa don Seman dotkol naplnenia poslania jeho života: „Najväčší podiel času svojho saleziánskeho života strávil vo 'večnom meste'. V Ríme prežil a slúžil 30 rokov. Pútnikov, ktorých sprevádzal bolo viac ako 23 tisíc.“
Po svätej omši prišlo donovi Šilhárovi popriať všetko najlepšie mnoho gratulantov. V saleziánskej komunite mali na jeho počesť spoločný slávnostný obed, pri ktorom sa oslávencovi spolubratia zhodli na slovách kazateľa zo sv. omše: „Váš život je ako zrelé ovocie. Teraz je čas, o ktorom čítame v našich Stanovách: Starší spolubratia tým, že slúžia podľa svojich možností a prijímajú svoj stav, sú pre komunitu zdrojom požehnania, obohacujú jej rodinného ducha a prehlbujú jednotu… tým, že s vierou obetujú svoje obmedzené schopnosti a utrpenie za spolubratov a mladých, spájajú sa s Pánovým výkupným utrpením a naďalej majú účasť na saleziánskom poslaní. (S 53)"
Životopis dona Štefana Šilhára SDB, (* 2. 7. 1932 v Pezinku)
Základnú školu navštevoval v Pezinku a svoje gymnaziálne štúdiá absolvoval v Bratislave, Trnave a Modre. V roku 1949 vstúpil rehoľnou profesiou k saleziánom. Po príchode komunistického režimu bol intervenovaný do koncentračného tábora v Podolínci a ako 19-ročný utiekol za hranice, aby mohol vyštudovať za kňaza.
Kňazskú vysviacku prijal 1. júla 1959 v Turíne. V roku 1963 dosiahol v Anglicku v Oxforde rečový diplom, ktorý neskôr doplnil v Ríme habilitáciou pre následné vyučovanie angličtiny. Bol viackrát na študijnej a kňazskej výpomocnej praxi v Anglicku, Nemecku, USA, Kanade, Francúzsku, Španielsku a vo Svätej zemi.Už ako študent sa zaoberal hudbou (husle, dychová kapela, harmónium) a publikoval básne v mládežníckych časopisoch. Jeho knižné preklady z viacerých rečí vyšli aj tlačou v SÚSCM v Ríme a v SSV v Trnave.
Udržiaval bohatú korešpondenciu so Slovenskom, aby podnecoval v ľuďoch nádej v časoch komunizmu. Osobne vyexpedoval vyše 4 000 balíkov náboženských kníh priamo na Slovensko alebo do okolitých štátov. Dvadsaťpäť rokov pôsobil ako kňaz a profesor filozofie a jazykov v Taliansku, kde strávil spolu plných tridsať rokov. Od roku 1986 sa venoval výlučne sprevádzaniu slovenských pútnikov v Ríme.
Na Slovensko sa don Štefan Šilhár vrátil po 41 rokoch, v septembri 1992, ako 60-ročný. Pastoračne vypomáhal v saleziánskych farnostiach na Miletičovej a na Daliborovom námestí a vyučoval filozofiu v saleziánskom študentáte v Žiline.
František Kubovič SDB
