14. deň s donom Boscom
Ráno po svätej omši sa lúčime s Novou Dubnicou a pokračujeme v putovaní smerom do Partizánskeho na sídlisko Šípok. Spoznávam nový kút Slovenska a cestou premýšľam nad Partizánskym. V tomto meste pôsobíme iba 10 rokov, a tak som zvedavý ako je tu známy don Bosco. Víta nás direktor, primátor, starosta a mnohí veriaci hoci je dopoludnia 10.30 hod.. Po úvodnom prijatí a bohoslužbe slova je priestor na osobnú modlitbu. Popoludní sa idem prejsť s jedným spolubratom. Vidím ako prichádzajú autá s poznávacími značkami Prievidza, Topoľčany, Zlaté Moravce, Žarnovica, Nitra…. a je mi už jasné, že aj v tejto časti Slovenska don Bosco rezonuje. Je tu mestská polícia, aby usmerňovala premávku. Večerná svätá omša je nabitá, mnohí ľudia sa do kostola nedostali, a tak zostali pred kostolom. Je tu aj veľa kňazov z okolitých farností. Direktor všetkých víta s tým, že tento kostol nepamätá toľko ľudí. Je to neuveriteľné, ale je to tak a ja sa v príhovore delím so zážitkami z putovania s donom Boscom. Hodinu po svätej omši začína program mladých. Predstavujú 10 ročnú históriu tohto pastoračného centra doplnenú piesňami a niekoľkými osobnými svedectvami. Mladí hovoria, čo im dal don Bosco, saleziáni a toto stredisko. Jeden spomína ako si na medzinárodnom saleziánskom stretnutí v Taliansku našiel manželku a ďakuje za rodinu. Iná hovorí ako sa jej život zmenil odvtedy ako sem začala chodiť a skončí: „Bože ďakujem ti za dona Bosca. Don Bosco, ďakujem za saleziánov.“Znova ma oslovuje mnoho ľudí. Pozdravujú, blahoželajú, ďakujú, predstavujú sa. Don Bosco, prihováraj sa za nich…
Karol Maník, provinciál saleziánov na Slovensku
