Denník provinciála: Deň otvorených sŕdc

9. deň s donom Boscom

Noc bola veľmi krátka a ráno som vstával s pocitom únavy a otázkou, čo nám dnes don Bosco pripraví. Po svätej omši sa hneď ponáhľame do Sučian, kde je Ústav pre výkon trestu mladistvých odsúdených t.j. väznica pre mladistvých. Spolubrat Juraj Malý tam už niekoľko rokov pracuje ako väzenský kaplán. Prichádzame k veľkej kovovej bráne, ktorá sa otvorí a vyjde príslušník s puškou a s ďalšími príslušníkmi. Prísna bezpečnostná kontrola a vchádzame dnu. Všetko obkolesuje vysoký ostnatý plot. Juraj privíta urnu s relikviami a vchádzame do sály, ktorá je plná odsúdených. Pokračuje privítanie a potom sa ja nakrátko prihováram odsúdeným. Vysvetľujem zmysel relikvií, putovania a aj niečo zo života dona Bosca. Následne mladiství zahrajú scénku o donovi Boscovi. Je trefná, šikovná. Sedím oproti odsúdeným, a tak môžem sledovať ich tváre. Prichádza mons. Rábek a po ňom o chvíľu aj nuncius. Nasledujú prosby, po ktorých Juraj necháva ticho na osobné prosby k donovi Boscovi. Je ticho. Sledujem tie zamyslené tváre a modlím sa v duchu k donovi Boscovi za nich. Aké osudy sa skrývajú za tými vážnymi tvárami? Program končí. Odsúdení ostávajú a my s urnou sa zastavujeme v malej kaplnke sv. Jána Bosca, ktorá je pri vchode. Odsúdení mi vyrobili z dreva srdce a darovali mi ho. Vonku pred bránou nás ešte oslovujú niektorí príslušníci a iní zamestnanci s prosbou pozrieť si dona Bosca. Ochotne im to umožňujeme. Až večer sa od Juraja telefonicky dozvedám, že táto návšteva priniesla vlnu nadšenia, záujmu a vďaky tak zo strany odsúdených ako aj príslušníkov a že chlapci, ktorí hrali scénku boli to tí „najhorší“… Bol to pre všetkých deň otvorených sŕdc.

Ponáhľame sa do Ružomberka na dvojhodinovú zastávku, ktorú zorganizovali saleziáni spolupracovníci. Víta nás farský kostol na čele s pánom dekanom úplne plný. Je piatok 12.00 hod… Vidím veľa detí a mladých. Po dvoch hodinách, počas ktorých je kostol stále plný sa pán dekan lúči nadšený a dojatý. Pôvodne sme sem nemali ísť, lebo v Ružomberku nepôsobia saleziáni, ale teraz vidím, že to malo svoj význam. Nadšené, vďačné tváre hovoria za všetko. Bol to pre všetkých deň otvorených sŕdc…

Z Ružomberka sa ponáhľame do Námestova. V dedine pred Námestovom nás čakajú cyklisti v krásnych dresoch a celý peletón sprevádza naše autá až do Námestova pred farský kostol. Víta nás direktor komunity spolu s pánom dekanom a ešte hasiči. V sprievode vstupujeme do kostola, ktorý sa naplní do posledného miesta. Nasleduje program a večer sv.omša. V kostole je do 2000 ľudí, ktorí si po sv. omši prichádzajú uctiť relikvie. Popritom spovedajú minimálne 5 kňazi. No a večer je sprievod s urnou z kostola do saleziánskeho strediska. Policajti, hasiči a potom don Bosco, ktorého tlačia chlapci a za nimi veľký dav ľudí, celá ulica. Vitaj don Bosco na Orave!

2013 04 19 NOprichod4

Karol Maník, provinciál saleziánov na Slovensku

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.