(Rím, 20. septembra 2021) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo september 2021).
Mladý saleziánsky dobrovoľník si uvedomil, že ho nemôže zastaviť, preto ho pevne zovrel v náručí a povedal: „Zomriem, ale nedovolím ti vstúpiť do kostola.“ A tak tento mladík a onen samovražedný útočník zomreli spolu.
Milí čitatelia mesačníka Il Bollettino Salesiano, veľmi rád rozprávam udalosti zo života, ktoré sa dotkli môjho srdca. Preto dnes, keď stojíme pred toľkými projektmi, snami a perspektívami nového školského roka, vám chcem porozprávať príbeh jedného mladého muža, podobného mnohým mladým ľuďom v našich domoch, mladým dobrovoľníkom alebo mladým ľuďom v civilnej službe, animátorom v oratóriách a v mládežníckych strediskách, ktorí milujú život rovnako ako ich rovesníci.
Tento mladý muž, o ktorom vám porozprávam, je bývalý saleziánsky študent z Pakistanu, ktorý sa „jednoducho“ obetoval ako mučeník, aby zachránil desiatky životov. Pretože mladí ľudia sú schopní všetkého, aj toho najväčšieho hrdinstva.
Príbeh Akaša Bašira
Život Akaša Bašira je prekvapivo obyčajný. Bol to saleziánsky žiak, mladý katolík, ktorý sa narodil v skromnej rodine, ale mal hlbokú a úprimnú vieru. Študoval v jednom z našich ústavov v Pakistane, v meste Láhaur v kresťanskej štvrti Youhanabad.
Akaš Bašir žil normálne ako každý iný mladý človek na tomto svete, vo svojej rodine, medzi priateľmi, v škole, v práci, v športe a v modlitbe. Samozrejme, v krajine ako Pakistan, kde prevláda konzervatívna moslimská viera, byť mladým katolíkom nie je maličkosť. Viera tam nie je iba označením alebo rodinnou tradíciou, je identitou.
Jednoduchou, ale významnou vodiacou niťou, ktorou sa vyznačovala jeho existencia, bola „služba“. Každý okamih Akašovho života bol činom služby a aj zomrel počas toho, ako slúžil spoločenstvu vo svojej štvrti – až po darovanie svojho vlastného života.
Dňa 15. marca 2015, keď sa vo Farnosti svätého Jána slávila svätá omša, skupina bezpečnostnej služby, ktorú tvorili mladí dobrovoľníci – medzi nich patril aj Akaš Bašir – svedomito strážila vchod. V ten deň sa stalo niečo neobvyklé.
Akaš si všimol, že nejaký človek s výbušninami pod oblečením sa pokúša vstúpiť do kostola, aby sa vnútri odpálil. Zadržal ho, oslovil ho a zabránil mu ísť ďalej. Ale keď si uvedomil, že ho nemôže zastaviť, pevne ho zovrel v náručí a povedal: „Zomriem, ale nedovolím ti vstúpiť do kostola.“ A tak tento mladík a onen samovražedný útočník zomreli spolu. Náš mladý muž obetoval svoj život, čím zachránil životy stoviek ľudí, chlapcov, dievčat, matiek, dospievajúcich i dospelých ľudí, ktorí sa v tom čase modlili v kostole. Akaš mal dvadsať rokov.
Táto skutočnosť na nás saleziánoch a saleziánskej rodine zanechala hlboký dojem a, samozrejme, nemôžeme a nechceme zabudnúť na mladého Akaša. Jeho jednoduchý a normálny život bol nepochybne veľmi významným a dôležitým príkladom pre mladých kresťanov v Láhaure, v celom Pakistane i v saleziánskom svete.
Jeho mama povedala: „Akaš bol súčasťou môjho srdca. Ale naše šťastie je väčšie ako naša bolesť, pretože nezomrel na drogovú závislosť alebo pri nehode. Bol to jednoduchý mladík, ktorý zomrel na Pánovej ceste, pričom zachránil kňaza aj farníkov. Akaš je už teraz naším svätcom.“
Dnes pomáha bezpečnostnému tímu kostola Akašov mladší brat Arsalan. Jeho mama hovorí: „Nezastavili sme ho, pretože nechceme brániť svojim deťom v službe Cirkvi.“
Mladí mučeníci dnešnej doby
Ježiš povedal: „Lebo kto by chcel zachrániť svoj život, stratí ho, a kto by stratil svoj život pre mňa, nájde ho.“
Akaš Bašir je toho živým príkladom. Je príkladom svätosti pre každého kresťana, príkladom pre všetkých mladých kresťanov na svete. Byť svätým dnes je možné! A nepochybne je to najzjavnejší charizmatický znak saleziánskeho výchovného systému.
Každý študent v našich inštitúciách vie, že na dosiahnutie svätosti je potrebné nájsť šťastie tak, že hlboko milujeme Boha a svojich drahých, preukazujeme starostlivosť aj o tých, ktorých poznáme čo len z videnia, a prejavujeme im pozornosť, a tiež tak, že sme zodpovední v bežných povinnostiach, slúžime a modlíme sa.
Ale Akaš špeciálnym spôsobom predstavuje mladých pakistanských kresťanov, reprezentuje náboženské menšiny. Akaš Bašir je vlajkou, znakom, hlasom mnohých kresťanov, ktorí sú v nekatolíckych krajinách napádaní, prenasledovaní, ponižovaní a mučení.
Akaš je hlasom mnohých odvážnych mladých ľudí, ktorí dokážu dávať svoj život za vieru napriek ťažkostiam života, chudobe, náboženskému extrémizmu, ľahostajnosti, sociálnej nerovnosti a diskriminácii – s duchom ďalších mladých svätých alebo blahoslavených, ako sú: svätý Dominik Savio (+ 1857), svätá Mária Gorettiová (+ 1902), blahoslavený Pier Giorgio Frassati (+ 1925), svätý mladík José Sanchez del Rio (+ 1928) alebo nedávno blahorečený mladík Carlo Acutis (+ 2006).
Akašov život je silným svedectvom dnešnej Katolíckej cirkvi. Pripomína nám prvé kresťanské spoločenstvá z minulosti, ktoré žili ponorené v kultúrach a filozofiách, čo boli v jasnom protiklade s Ježišovou vierou. Aj spoločenstvá v Skutkoch apoštolov boli menšinou, ale mali nesmiernu vieru v Boha.
Život a mučenícka smrť tohto mladého Pakistanca, ktorý mal iba dvadsať rokov, nás núti spoznávať moc Božieho Ducha Svätého, živého, prítomného na miestach, kde by sme ho čakali najmenej, v pokorných, v prenasledovaných, v mladých, v malých Božích ľuďoch.
Akaš Bašir, náš bývalý saleziánsky študent z Pakistanu, je svedectvom nášho preventívneho systému, príkladom pre našich mladých ľudí a požehnaním pre naše náboženské menšiny.
Prajem vám všetkým krásny štart do nového školského roka a špeciálne žehnám vaše rodiny, komunity a inštitúcie.
Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS
