(Rím, 20. novembra 2023) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (november 2023).
Pred dvesto rokmi jeden deväťročný chlapec – chudobný a s takou perspektívou budúcnosti, že nemôže byť ničím iným ako roľníkom – mal sen. Ráno ho porozprával mame, babke a bratom, ktorí sa tomu smiali. Babka to uzavrela slovami: „Snom netreba prikladať váhu.“ O mnoho rokov neskôr tento chlapec, Ján Bosco, napísal: „Ja som mal rovnaký názor ako moja babička, ale nikdy som ten sen nemohol dostať z hlavy.“
Nebol to totiž sen ako mnohé iné a nerozplynul sa na úsvite. Vrátil sa, a to niekoľkokrát – so strhujúcim nábojom energie. Pre Jána Bosca bol zdrojom radostnej istoty a nevyčerpateľnej sily. Zdrojom jeho života.
Počas diecézneho procesu blahorečenia dona Bosca don Rua, jeho prvý nástupca, dosvedčil: „Lucia Turcová, členka rodiny, do ktorej don Bosco často chodieval za jej bratmi, mi rozprávala, že jedného rána k nim prišiel veselší ako zvyčajne. Na otázku, čo to zapríčinilo, odpovedal, že v noci mal sen, ktorý ho celkom rozveselil. Keď ho požiadali, aby ho vyrozprával, vysvetlil, že videl, ako k nemu prišla jedna Pani, ktorá mala za sebou veľmi veľké stádo. Keď sa k nemu priblížila, oslovila ho menom a povedala mu: ,Janko, celé toto stádo ti zverujem do starostlivosti.‘ Spýtali sa ho, čo sa jej opýtal. ,Ako sa budem môcť postarať o také množstvo oviec a baránkov? Kde nájdem pastviny na ich obživu?‘ Pani mu odpovedala: ,Neboj sa, ja ti budem pomáhať.‘ Potom zmizla.
Od tej chvíle sa viac rozhorela jeho túžba začať študovať, aby sa mohol stať kňazom. Ale bránili tomu veľké ťažkosti – núdza v rodine a tiež odpor, ktorý kládol jeho nevlastný brat Anton, pretože ten chcel, aby sa tiež venoval práci na poli ako on…“ Naozaj sa všetko zdalo nemožné, ale Ježišov príkaz bol „neoblomný“ a pomoc Božej Matky nežná a istá.
Don Lemoyne, prvý historik dona Bosca, rekapituluje tento sen takto: „Zdalo sa mu, že vidí božského Spasiteľa oblečeného v bielom, žiariaceho veľmi jasným svetlom, ako vedie nespočetný zástup mladíkov. Obrátil sa naňho a povedal mu: ‚Poď sem, postav sa na čelo týchto chlapcov a ty ich veď.‘ ‚Ale ja nie som schopný‘, odpovedal Janko. Božský Spasiteľ nástojčivo naliehal, kým sa Janko nepostavil na čelo toho množstva chlapcov a nezačal ich viesť podľa príkazu, ktorý mu bol daný.“
V seminári don Bosco o motivácii svojho povolania napísal s obdivuhodnou pokorou niekoľko riadkov: „Sen v Morialde sa mi navždy silno vryl do pamäti. Ba viackrát sa nanovo zopakoval oveľa jasnejšie, takže ak som tomu chcel veriť, musel som si vybrať kňazský stav, ku ktorému som cítil sklony – ale nechcel som veriť snom a môj spôsob života a absolútny nedostatok čností potrebných pre tento stav vnášali do tohto rozhodovania pochybnosti a veľmi ho sťažovali.“
Môžeme si byť istí: spoznal Pána a jeho Matku. Napriek svojej skromnosti vôbec nepochyboval, že ho navštívilo nebo. Nepochyboval ani o tom, že tieto návštevy boli určené na to, aby mu odhalili jeho budúcnosť a budúcnosť jeho diela. Povedal to sám: „Saleziánska kongregácia neurobila ani krok bez toho, aby jej to neporadila nejaká nadprirodzená udalosť. Na úroveň vývoja, v ktorom sa nachádza, sa nedostala bez špeciálneho Pánovho príkazu. Celú našu doterajšiu históriu sme mohli vopred napísať do najskromnejších detailov…“
Preto sa saleziánske Stanovy začínajú úkonom viery: „S pocitom pokornej vďačnosti veríme, že Spoločnosť svätého Františka Saleského sa zrodila nielen z ľudského projektu, ale z Božej iniciatívy.“
Testament dona Bosca
Sám pápež požiadal dona Bosca a nariadil mu, aby ten sen zapísal pre svojich synov. Začal takto: „Na čo potom môže poslúžiť táto práca? Poslúži ako usmernenie na prekonanie budúcich ťažkostí, pričom si ľudia vezmú poučenie z minulosti. Poslúži na to, aby umožnila spoznať, ako sám Boh všetko neustále viedol. Poslúži mojim synom ako príjemná zábava, keď si budú môcť prečítať veci, na ktorých mal účasť ich otec, a budú ich čítať oveľa radšej, keď ma Boh povolá vydať účet za moje skutky a už nebudem medzi nimi.“Don Bosco jasne prezrádza svoj zámer zapojiť čitateľa do rozprávaného dobrodružstva až do tej miery, že sa na ňom bude zúčastňovať ako na príbehu, ktorý sa ho týka, do ktorého je vtiahnutý a v ktorom je povolaný pokračovať. Rozprávanie sna sa jasne stáva „testamentom“ dona Bosca.
Je v ňom poslanie: premena sveta počnúc tými najmenšími, najmladšími a najopustenejšími. Je v ňom metóda: dobrota, úcta a trpezlivosť. Je v ňom istota silnej ochrany Najsvätejšej Trojice a nežnej a materskej ochrany Panny Márie.
V Spomienkach na oratórium don Bosco rozpráva, že dvadsať rokov po tom prvom sne v roku 1824 mal „nový sen, ktorý akoby bol doplnením sna, ktorý som mal v Becchi, keď som mal deväť rokov. Snívalo sa mi, že vidím seba uprostred množstva vlkov, kôz a kozliatok, baránkov, oviec, baranov, psov a vtákov. Všetky spolu robili hluk, hukot či skôr pekelný rámus, ktorý by vyvolal hrôzu aj u tých najodvážnejších. Ja som chcel utiecť, keď mi istá Pani, oblečená ako pastierka, kývla, aby som nasledoval a sprevádzal to zvláštne stádo, kým ona išla popredu…
Po dlhom chodení som sa ocitol na lúke, kde tie zvieratá poskakovali a žrali spolu bez toho, aby sa snažili ostatným ublížiť.Premožený únavou som si chcel sadnúť na okraj cesty, ale tá pastierka ma vyzvala, aby som pokračoval a kráčal ďalej. Po ďalšom krátkom úseku cesty som sa ocitol na rozľahlom nádvorí s podlubím dookola, na konci ktorého bol kostol. Vtedy som si všimol, že štyri pätiny z týchto zvierat sa stali baránkami. Ich počet potom veľmi vzrástol. V tej chvíli znenazdania prišlo veľa pastierikov, aby ich strážili. Ale zastavili sa len na chvíľu a hneď odchádzali. Vtom sa stal zázrak. Mnohé baránky sa zmenili na pastierikov, ktorí postupne ako rástli, preberali starosť o druhých. Chcel som odísť, ale pastierka ma pozvala pozrieť sa na poludnie. ‚Pozri sa ešte raz,‘ povedala mi a ja som sa pozrel znova. Vtom som uvidel nádherný a vysoký kostol. Vo vnútri toho kostola bol biely pás, na ktorom bolo obrovskými písmenami napísané: Hic domus mea, inde gloria mea. Toto je môj dom, odtiaľto sa rozšíri moja sláva.“
Preto keď vchádzame do Baziliky Panny Márie Pomocnice, vstupujeme do sna dona Bosca, ktorý si žiada, aby sa stal „naším“ snom.
Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS
