(Rím, 16. februára 2022) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo február 2022).
„Nech ma vo všetkom vedie láska a vľúdnosť Františka Saleského.“ Toto bolo rozhodnutie, ktoré si dal don Bosco na začiatku svojho kňazského a vychovávateľského života. A saleziánska pedagogika dostáva svoje meno práve podľa Františka Saleského.
Jedna učiteľka napísala: „Každý deň chodievam po triedach. Keď som pred covidom vošla do triedy, všetci vstali a natlačili sa okolo mňa. Teraz sa to už nedeje. Deti štvrtej a piatej triedy majú nutkanie ku mne pribehnúť a zabrzdia sa. Naopak deti z prvej triedy ostávajú nehybné, bez reakcií, chladné. To ma veľmi znepokojuje kvôli ich budúcej schopnosti prejavovať city.“ Ďalšia dodáva: „Musíme čeliť evidentnému nárastu agresivity medzi deťmi na druhom stupni.“ „Drž sa ďaleko od iných!“ odporúčajú deťom rodičia.
Akú ťarchu samoty, depresií a neistoty si dnešné deti ponesú ešte dlho so sebou? Aký je ten najlepší pedagogický zásah?
„Kto sa cíti milovaný, bude milovať,“ hovorieval don Bosco. Ale vľúdnosť a dobrota nikdy neboli spontánne nadobudnuté cnosti.
Ani pre dona Bosca nebola vľúdnosť prirodzeným darom. Tvrdil, že sa zo „sna“ v deviatich rokoch prebudil s boľavými päsťami od úderov uštedrených oným nadávajúcim mladíkom.
Ako dospievajúci prudko bránil svojho priateľa Luigiho Comolla. Rozpráva o tom takto: „‚Kto ešte povie jednu nadávku, bude musieť počítať so mnou.‘ Tí najvyšší a najbezočivejší vytvorili predo mnou múr a Luigimu vylepili dve facky. Zahmlilo sa mi pred očami a dal som sa uniesť zúrivosťou. Keďže som nemal poruke palicu ani stoličku, schmatol som jedného z tých mladíkov za ramená a začal som ním biť ostatných. Štyria spadli na zem, ostatní sa s krikom rozutekali.“
Neskôr ho dobrý Luigi pokarhal za ten prudký prejav sily: „Už dosť. Tvoja sila ma desí. Boh ti ju nedal, aby si rúbal svojich kamarátov. Prosím ťa, odpúšťaj a odplácaj zlo dobrom.“ Je to akoby ozvena postavy zo sna, ktorá povedala: „Nie údermi, ale vľúdnosťou a láskou si musíš udržať ich priateľstvo.“
Ján sa tak naučil nielen odpúšťať, ale aj to, aké dôležité je ovládať sám seba. Nikdy na to nezabudol. Vždy a všade budil dojem mierneho človeka a nikto nevedel, koľko ho to zakaždým stálo, ale práve preto sa stal – podľa Ježišových slov – „dedičom zeme“.
„Odporúčam vám predovšetkým ducha vľúdnosti. Práve ten zohrieva srdce a získava duše.“ (sv. František Saleský)
Chváloreči na svätého Františka Saleského, ktoré zvyčajne bývali v seminári, ho prinútili zamyslieť sa. Podľa jeho duchovného testamentu si dal pri kňazskej vysviacke ako štvrté predsavzatie toto: „Nech ma vo všetkom vedie láska a vľúdnosť svätého Františka Saleského.“
A keď mal pre rodiace sa oratórium vybrať názov, bez váhania povedal: „Bude sa volať Oratórium svätého Františka Saleského.“ Neskôr prvým mladíkom, ktorí potom prežívali svoj život s ním, povedal: „Budeme sa volať saleziáni.“ A dôvod? „Pretože časť našej služby si vyžadovala veľký pokoj a vľúdnosť, zverili sme sa pod ochranu tohto svätca, aby nám vyprosil od Boha milosť môcť ho napodobňovať v jeho mimoriadnej vľúdnosti a v získavaní duší.“
Vľúdnosť, táto čnosť „zriedkavejšia ako dokonalá čistota“, je „kvetom lásky“, je to láska uvádzaná do praxe, učil svätý František Saleský. „Odporúčam Vám predovšetkým ducha vľúdnosti. Práve ten zohrieva srdce a získava duše,“ napísal jednej mladej opátke.
Na konci vojny, ktorá počas dlhých štyroch rokov vľúdnosť vo vzťahoch medzi národmi prinajmenšom ignorovala a opovrhovala ňou, hlavný predstavený don Pavol Albera venoval tejto čnosti celý okružný list. „Čnosť vľúdnosti si vyžaduje, aby sme ovládali živosť svojej povahy, potláčali akúkoľvek tendenciu k netrpezlivosti a zakázali svojmu jazyku vysloviť čo len jediné urážlivé slovo voči osobe, s ktorou sa rozprávame. Vyžaduje si odmietnutie všetkých foriem násilia v správaní, návrhoch a činoch.“
Don Albera nám vo svojom posolstve o vľúdnosti odkazuje, že nesmieme nikdy zabudnúť na „náznak pokojného a dobrotivého pohľadu, ktorý je skutočným a jasným zrkadlom úprimne vľúdneho ducha, túžiaceho výlučne po tom, aby urobil šťastným každého, kto sa k nemu priblíži“.
Vľúdny nie je synonymom slov úlisný a sladkastý, čo sú jeho zákerné karikatúry. Vľúdnosť vôbec neznamená slabosť. Slabosťou je nekontrolované násilie. Láskavosť je pokojná, trpezlivá a pokorná sila. Don Bosco vo svojom riadení spájal vľúdnosť a pevnosť.
Tento duch dobroty, vľúdnosti a miernosti sa hlboko vryl do prvých saleziánov a patrí k našej najstaršej tradícii. To všetko naznačuje, že ho nemôžeme zanedbávať, nieto ešte stratiť, s rizikom, že výrazne poškodíme našu charizmatickú identitu.
Mnohí naši mladí si zo stretnutia so saleziánskou rodinou vo svete často najviac pamätajú rodinnosť, prijatie a lásku, s ktorými sa s nimi zaobchádzalo. Stručne povedané, rodinného ducha. V prvých časoch sa hovorilo o „štvrtom saleziánskom sľube“, ktorý zahŕňal (predovšetkým) dobrotu, prácu a preventívny systém.
Nevieme si predstaviť saleziánsku prítomnosť vo svete, prítomnosť dcér Márie Pomocnice, saleziánov dona Bosca a aktuálne tridsiatich dvoch skupín, ktoré tvoria saleziánsku rodinu dona Bosca, aby sa nevyznačovala dobrotou ako rozlišujúcim znakom. Alebo by sme ju aspoň mali mať, ako to chcel pripomenúť pápež František svojím poučným vyjadrením „voľba Valdocca“.
Ide o naše rozhodnutie pre saleziánsky štýl charakterizovaný láskavosťou, náklonnosťou, rodinnosťou a prítomnosťou. Máme poklad, dar, ktorý sme dostali od dona Bosca, a teraz je na nás, aby sme ho oživili.
Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS
