(Rím, Taliansko, 20. marca 2013) – Don Bosco prejavoval pápežovi synovskú vernosť. Tento hlboký postoj je živý aj dnes v rehoľníkoch, zasvätených i laických osobách, ktoré pokračujú v jeho charizme a apoštolskom poslaní Cirkvi a spoločnosti. Postoj, ktorý sa teraz obnovuje s voľbou pápeža Františka.
V prvom článku šiestej kapitoly talianskeho vydania Stanov z roku 1875 don Bosco píše: „Najvyšším sudcom a predstaveným členov je pápež. Budú sa mu s úctou a pokorne podriaďovať.“ Je to synovská poslušnosť, plná lásky a podriadenosti, ktorej bol don Bosco bol príkladom.
V obnovených saleziánskych stanovách z roku 1984 sa nachádzajú ďalšie dva články, ktoré priamo odkazujú na Petrovho nástupcu: 13 a 125. Stanovy saleziánskej rodiny tiež vyzdvihujú rovnaký smer a sú preniknuté synovskou oddanosťou pápežovi, ktorá charakterizovala dona Bosca.
Článok 13 v prvej časti Stanov opisuje profil saleziána rehoľníka. Základným postojom je cirkevná identita saleziánskeho ducha a pastoračná láska vyjadrená v obnovenej „cirkevnej uvedomelosti“, lojalita pápežovi, spoločenstvo s biskupmi a zaviazanosť k budovaniu lokálnej Cirkvi. Článok hovorí, že salezián miluje Cirkev, pracuje v prospech jej rastu a vychováva mladých k láske, ktorá sa zakladá na Kristovej láske k nej.
Saleziánskou charakteristikou je synovská oddanosť Petrovmu nástupcovi. Dosvedčuje to i don Boscov život a tradícia. „Ak si pápež od nás niečo želá, je to pre nás príkaz.“ Pri jednej príležitosti napísal: „Cítim sa veľmi rozhorčený z nedostatočnej pozornosti niektorých pisateľov voči nášmu pápežovi… musíme sa okolo neho zomknúť… Zásadný princíp našej Spoločnosti bol už od začiatku trvale podporovať a obraňovať autoritu najvyššej hlavy Cirkvi medzi menej majetnými členmi našej spoločnosti a obzvlášť medzi mladými v nebezpečenstve.“ Toto sú len niektoré z línií, ktoré naznačujú don Boscovu kompletnú odovzdanosť Cirkvi a pápežovi.
Pre pápežov, ktorých poznal, bol don Bosco extrémne pozorným služobníkom. Saleziáni milujú pápeža a neskrývajú svoju lásku k nemu. Vedel, ako predostrieť túto lásku mladým a pomôcť im byť pozornými na jeho učenie s istotou múdrosti, ktorá im dáva pevný bod v ich hľadaní pravdy.
Článok 125 v štvrtej časti Stanov hovorí o službe autorite, rozoznáva pápeža ako najvyššieho predstaveného kongregácie. Opisuje saleziánske postoje synovskej oddanosti Najvyššiemu predstavenému.• Uplatňovanie dobra univerzálnej Cirkvi, ktorej viditeľným znakom jednoty je Petrov nástupca,• Poslušnosť magistériu, ktoré vedie a animuje každú aktivitu saleziánskeho vychovávateľa a evanjelizátora,• Záväzok pomáhať veriacim, najmä mladým, s prijatím pápežovho učenia.
ANS, tl
