Na záver medzinárodnej konferencie o komunikácii „Formovanie zajtrajška“ (Rím, 1. – 7. augusta 2024) generálny radca pre sociálnu komunikáciu don Gildasio Mendes verejne predstavil svoje dve najnovšie literárne diela, obe venované donovi Boscovi a motivované dvojstým výročím jeho slávneho sna z deviatich rokov. Sú to knihy Ako vidieť toho, kto je neviditeľný, a Paralely 15 a 20. V rozhovore nám podrobne predstaví ich význam a perspektívy.
Don Gildasio, prečo vychádzajú dve knihy o donovi Boscovi v rovnakom čase?
Sú to dva odlišné a navzájom sa dopĺňajúce texty, oba s originálnym pohľadom, venované snom dona Bosca.
Ako vidieť toho, kto je neviditeľný je kniha, ktorá hovorí o spiritualite dona Bosca prostredníctvom novej perspektívy, pričom nadväzuje vzťah s biblickou postavou Mojžiša. Týmto spôsobom sa pokúšam vrátiť v čase k príbehu sna dona Bosca z deviatich rokov, pričom ho prirovnávam k Mojžišovi, pútnikovi na ceste do „zasľúbenej zeme“. Text je napísaný v krátkych, rýchlo plynúcich odsekoch a ponúka jasné ťahy štetcom, ktoré nás zavedú do každodenného života dona Bosca. Môžeme povedať, že ide o informatívnu knihu je určená pre každého.
Na druhej strane Paralely 15 a 20 hovoria o pedagogike dona Bosca, jeho výchovných kritériách, preventívnom systéme a jeho výchovnej vízii, pričom vychádzajú z jeho geografického videnia sveta. Je určená špecializovanejšiemu publiku: akademikom, ľuďom zo sveta kultúry, výskumu, vedy, aby s nimi nadviazala dialóg vychádzajúc z dona Bosca a jeho spôsobu uvažovania, ktorý je vizuálny, názorný a v tomto zmysle absolútne moderný. Môžeme povedať, že sú to dve krídla, s ktorými môžeme lietať s donom Boscom.
Ako vznikla kniha Ako vidieť toho, kto je neviditeľný?
Začal som ju písať vo vlaku, keď som cestoval medzi Rímom a Turínom v čase zasadania generálnej rady vo Valdoccu. Chcel som lepšie spoznať dona Bosca a to, ako vnútorne pokračoval v úsilí naplniť Boží sen o svojom živote. Nápad vznikol na základe výskumu o donovi Boscovi, najmä čítaním Pamätí oratória, niektorých pasáží zo Životopisných pamätí pátra Eugenia Ceriu, ďalších, ktoré napísal Pietro Braido, a niektorých novších autorov o donovi Boscovi.
V tomto texte je okrem slávneho sna z deviatich rokov venovaný veľký priestor ďalšiemu snu, ktorý mal don Bosco v roku 1844, vtedy už ako mladý kňaz. Ako sa to stalo?
Všetci poznáme sen z deviatich rokov, ale v tomto sne z roku 1844, ktorý je jeho pokračovaním, Pani, ktorá sa zjavila už v predchádzajúcom sne, nabáda nepokojného a váhavého dona Bosca, aby pokračoval vo svojej činnosti medzi vlkmi, barančekmi a zvieratami všetkého druhu. Jednou zo základných tém knihy je totiž zásadný význam nasledovania nášho sna: žiť svoj život s veľkou láskou a veľkodušnosťou, dávať zmysel veciam, ktoré robíme, nachádzať to, čo živí srdce, stále hľadať nové obzory. Don Bosco, ktorý sa v tom čase ocitol sám, s mnohými neistotami, nedorozumeniami a dokonca zdravotnými problémami, bol novým Mojžišom v neustálom pohybe pri hľadaní zasľúbenej zeme: jeho bola „púť“, či už vnútorná, aby čelil svojim pochybnostiam, alebo konkrétna, pri hľadaní miesta, kde by mohol byť so svojimi mladými.
V tom istom texte zdôrazňujete ďalší málo známy aspekt života dona Bosca: jeho pohostinnosť. Čo nám o nej môžete povedať?
Podľa môjho názoru je to jedna z originálnych čŕt tejto knihy – najťažšia z 25, ktoré som doteraz napísal, pretože si vyžadovala priame porovnanie so všetkými predchádzajúcimi výskumami o donovi Boscovi a snažil som sa skúmať dona Bosca cez prizmu teológie pohostinnosti. A tak som si uvedomil, že sa dostatočne nezdôrazňovalo, ako veľmi don Bosco prežíval ťažkosti tých, ktorí musia ponúkať pohostinnosť, keď sú ľudia ďaleko od domova: ako mladý pastier kráv v Cascina Moglia, obsluhujúci v Caffè Pianta, ako kočovník, ktorý hľadal miesto pre svojich chlapcov…
Je teda pohostinnosť osobitnou črtou saleziánskej charizmy?
Samozrejme, pretože všetky tieto skúsenosti formovali dona Bosca a umožnili mu stotožniť sa s potrebami más mladých ľudí, ktorí sa v priemyselnej ére zbiehali do Turína. Chápal týchto chlapcov a v oratóriu im poskytol plnú pohostinnosť (jedlo, spánok, rodinu, prácu, voľný čas…). Nie náhodou sa Valdocco dodnes nazýva „saleziánskym hospicom“. Preto podľa mňa pohostinnosť je a musí vždy zostať základnou črtou každého saleziánskeho domu: praktizovanie pohostinnosti je charita, je to život podľa preventívneho systému. Okrem toho, že pohostinnosť je záležitosť, ktorá sa zbližuje s výzvami spoločnosti, so spiritualitou pápeža Františka a napokon s celým posolstvom evanjelia.
Teraz sa dostávame k druhej knihe Paralely 15 a 20. Prečo je na jej názve a obálke vyobrazený don Bosco obklopený kartografiou?
Názov a obálka chcú pútavým spôsobom poukázať na konkrétnu vec: mal priestorovo-geografickú predstavivosť, vizuálnu inteligenciu. Don Bosco mal veľkú vášeň pre geografiu; vo svojej izbe mal glóbus sveta a vo Valdoccu dal jednému zo svojich chlapcov, Marchisiovi, nakresliť jednu z najpresnejších máp Talianska, ktorú neskôr vydalo Generálne riaditeľstvo pôšt. V knihe sa vyjadrujem, že práve tento spôsob „videnia vecí“ mu umožnil navrhnúť výchovný systém ako veľkú výchovnú geometriu: určoval spôsob, akým organizoval svoje spisy, vymedzoval miesto vychovávateľa vo výchovnom priestore, schvaľoval úlohu hudby, ktorá je druhom matematiky…
Ovplyvnilo teda jeho priestorové videnie vecí charizmu a rozvoj saleziánskej práce?
Don Bosco bol snílkom! Jeho nespočetné sny s rôznymi interpretáciami sú plné obrazov, kresieb, geografických prvkov (priestory, rozmery, vzťahy, vzdialenosti, súvzťažnosti), vizuálnych prvkov, zvukov: to všetko tvorí skutočný kaleidoskop. A toto myslenie sa skončilo aj tým, že si premietol svoju víziu rozšírenia saleziánskej kongregácie po celom svete, ako aj typickú štruktúru saleziánskych domov s ihriskom, kostolom, pracoviskami a komunitným prostredím…
Napísali ste tiež, že „vo svete ovládanom vedou a technikou… je mojím pokusom otvoriť jedny alebo viacero dverí pre dialóg s týmito ľuďmi, a to prostredníctvom technickejšieho pohľadu na spôsob výchovy dona Bosca, ako navrhol svoju výchovnú pedagogiku.“ Môžete to vysvetliť lepšie?
Dnešná spoločnosť je spoločnosťou, ktorá uprednostňuje údaje, čísla, merania, induktívnu metódu… Všetci sme ponorení do sveta, ktorý nie je svetom metafyziky: je to skôr svet techniky. A aby ste mohli s niekým viesť dialóg, musíte nájsť spoločnú reč. V tomto prípade je mojím zámerom pri Paralelách 15 a 20 práve vytvoriť túto spoločnú pôdu a zdôrazniť mimoriadnu dôležitosť dona Bosca vďaka súzvuku medzi jeho priestorovo-geografickou predstavivosťou a všetkým, čo dnes tvorí náš každodenný život. Na základe tejto príbuznosti chcem začať dialóg s vedcami, matematikmi, odborníkmi a učencami, možno sa priblížiť k humanistickej perspektíve, spoločne sa zamyslieť nad výchovou dnešných mladých ľudí, zmyslom života a ľudskými vzťahmi v kultúrnej rozmanitosti…
Otvára teda kniha aj nové perspektívy v štúdiu postavy dona Bosca?
Môžem povedať, že aj môj príspevok prostredníctvom tejto knihy má za cieľ otvoriť dvere tomuto málo známemu aspektu dona Bosca, aby sa potom ďalší vedci a bádatelia mohli ponoriť do súvisiacich oblastí.
Takže teraz si už len musíme tieto knihy prečítať. V koľkých jazykoch budú texty dostupné a ako si ich môžeme kúpiť?
Sú už vytlačené a kópie budú zaslané do provincií, ale digitálne verzie sa budú šíriť aj úplne zadarmo. Ako vidieť toho, kto je neviditeľný, je už k dispozícii v taliančine, angličtine a portugalčine a pracujeme na prekladoch do francúzštiny a španielčiny. Paralely 15 a 20 sú a zostanú prístupné len v pôvodnom jazyku, teda v angličtine.
Zdroj: infoans.org
