HESLO 2019

Predstavenie témy

„Aby vo vás bola moja radosť“ (Jn 15, 11)

#svätosť je aj pre teba

2018 11 19 ans heslo plagatSTIAHNUŤ plagát (jpg)

VIDEO komentár Hesla 2019

 

I. Boh nás volá ku svätosti

Je zrejmé, že pápež František chce vo svojej exhortácii zamerať pozornosť na to, čo je základné v našom kresťanskom živote, a tým nám pomáha, aby sme neupadli do pokušenia straty perspektívy, ale mali široký rozhľad. Keď pápež zameriava náš pohľad na svätosť vtelenú do aktuálneho kontextu so svojimi nebezpečenstvami, výzvami a krásnymi možnosťami, ktoré Boh na ceste životom ponúka, nám chce pomôcť, aby „vo vás bola moja radosť“ (Jn 15, 11).

1. Sväté písmo nás pozýva, aby sme sa stali svätými: „Buďte dokonalí ako je dokonalý váš nebeský Otec“, a „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (Lv 11, 44).

- Svätosť je dar, poverenie a úloha. Svätosť je pre všetkých, lebo súvisí so základným Božím projektom o nás. Stať sa svätými, neznamená odcudziť sa sebe samému alebo sa vzdialiť svojim blížnym. Znamená to žiť svoj život v plnosti a intenzívnej (a niekedy namáhavej) skúsenosti spoločenstva.

2. Blízky Boh, ktorý sa zjavuje v Kristovi: „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“; „Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám“ (porov. Jn 13, 15).

- Svätosť nie je teória o morálnej dokonalosti, ale život v súlade s Ježišovým životom. Niektoré charakteristiky Ježišovho života, ktoré sú pre každého blízke, konkrétne, pekné, nadšené, na ktoré ľudia nemyslia, alebo myslia na ne málo.

II. Volanie k svätosti pre všetkých

3. Počas storočí mnoho mužov a žien žilo sväto, ale len niektorí boli vyhlásení za svätých. Máme mnoho príkladov.

- Dôležité je stať sa svätými, netreba byť za nich vyhlásení. Kanonizovaní svätí znázorňujú akoby priečelie kostola; ale kostol vo vnútri obsahuje mnoho vzácnych pokladov, ktoré zostanú neviditeľné. Toto Heslo nás chce pozvať, aby sme objavili túto vnútornú, hoci menej viditeľnú časť, z ktorej sa prebudí smäd a nostalgia.

4. „Svätosť vedľajších dverí“ a všeobecné povolanie k svätosti: sv. František Saleský, don Bosco; Druhý vatikánsky koncil; Ján Tyranowski a Karol Wojtyla v škole dona Bosca.

III. Don Bosco chce, aby jeho mladíci boli šťastní tu i vo večnosti

5. Na začiatku Listu z Ríma, z 10. mája 1884, píše don Bosco svojim chlapcom: „Mám jedinú túžbu, aby som vás videl šťastných tu i vo večnosti“.

Na konci svojho pozemského života sa tieto slová kondenzujú v srdci jeho posolstva mladým v každom čase a na celom svete. Byť šťastní, ako méta, o ktorej každý mladý človek sníva dnes, zajtra, časom. No nielen. „Večnosť je to „viac“, čo iba Ježiš a jeho ponuka šťastia, teda svätosť, vie ponúknuť. Je to odpoveď na večný hlboký vnútorný smäd, ktorý horí v každom mladom človeku.

Svet, spoločnosti všetkých národností, vôbec nemôžu ponúknuť to „navždy“ a večné šťastie. Boh áno.

Pre dona Bosca bolo toto všetko jasné. Jeho posledné slová mladým boli: „Povedzte mojím chlapcom, že ich všetkých očakávam v raji“. Preto „Da mihi animas, coetera tolle“.

IV. Ježiš je šťastie , ktoré vy, drahí mladí, hľadáte

6. Toto je tá veľká výzva, ktorú sv. Ján Pavol II. povedal mladým sveta počas modlitbového bdenia na XV. SDM (2000 Rím, Tor Vergata): „V skutku, Ježiš je ten, ktorého hľadáte, keď snívate o šťastí; On je ten, ktorý vás čaká keď z toho čo nachádzate vás, nič neuspokojí; On je tá krása, ktorá vás tak priťahuje; On je ten ktorý vás provokuje smädom po radikálnosti, ktorý vám nedovoľuje adaptovať sa na kompromis; On je ten, ktorý vás núti zložiť masky, ktoré robia život falošným; On je ten, ktorý vám v srdci číta najpravdivejšie rozhodnutia, ktoré by iní chceli udusiť. Je to Ježiš, ktorý vo vás vyvoláva túžbu urobiť z vášho života niečo veľké, slobodu nasledovať ideál, odmietnutie nechať sa zhltnúť priemernosťou, odvahu angažovať sa s pokorou a vytrvalosťou a zdokonaliť seba a spoločnosť tým, že ju urobíte ľudskejšou a bratskejšou.“

V. „Cítim v sebe túžbu a potrebu stať sa svätým“ (Dominik Savio)

7. Saleziánske poznámky o svätosti:

- v Stanovách SDB, FMA, ASC, a mnohých skupín saleziánskej rodiny.

- Rozličné výzvy Magistéria Kongregácie (SDB) k svätosti.

- Niekoľko bodov, o ktorých saleziánska spiritualita môže veľa povedať:

·         Svätosť je rozkvitnutie ľudskosti. Kde je svätý, tam možno vidieť skutočného muža a ženu. (Porov. don Rinaldi pre VDB aby boli skutočné ženy s dotykom ženskosti, atď.)

·         Svätosť a komunita: spoločne sa stať svätými.

·         Svätí - spolu: svätí pre mladých, ale predovšetkým s mladými. V určitom zmysle, je logické, že Dominik Savio bol po donovi Boscovi prvý kanonizovaný, teda ovocím svätosti saleziánov sú svätí mladí, a svätosť mladých je akoby spätnou kontrolkou svätosti členov našej saleziánskej rodiny.

·         Svätosť a zranené rodiny; svätosť a osobné hranice (Francesco Convertini, Ignác Suchlý, atď.); svätosť životopisných, historických, sociálnych obmedzení... Niet žiadnej osobnej, životopisnej, historickej podmienky, ktorá by bránila svätosti.

·         Mládežnícka svätosť... svätí mladí a mladosť svätých (Porov. č. 214 Insturmentum Laboris Synody o mladých).

VI. Svätosť, ktorá sa prežíva v saleziánskej charizme

8. Posolstvo svätosti vo fáze rozpoznávania pomáha pozorne čítať a integrovať saleziánsku charizmu.

            - Misionárska dimenzia: misionári v úzkom slova zmysle; misionári „ktorí sa vracajú“ do svojej krajiny (Stuchlý); osoby, ktorým bolo ponúknuté stať sa misionármi, ale vybrali si, že zostanú (Zeman)...

            - Svätosť saleziánskych biskupov.

            - Svätosť s jasným mariánskym odtieňom (mnohé prekrásne postavy FMA a tiež T. Zeman, Stuchlý, Lustosa, atď.).

            - Svätosť so zakladateľskou charizmou...

            - Svätosť saleziánskych koadjútorov (Zatti, Srugi, Šándor, atď.).

            - Posolstvo mučeníkov v prvých rokoch po dvestoročnici (Šándor, Zeman, padre Rodolfo a Bororo Simao, Comini...).

            - Oblatívno-obetná dimenzia ako vtelenie toho „coetera tolle“. Augustín Czartoryski, Andrea Beltrami, Luigi Variara, Anna Maria Lozano, Laura Vicuña, Alessandrina Maria da Costa, atď. Takáto dimenzia sa vyjadruje mnohými spôsobmi:

-          fyzické utrpenie, nútená nehybnosť;

-          odlúčenie alebo vzdialenie od komunitných dynamík;

-          nepochopenie od predstavených (Variara, Zeman, Della Torre, atď.);

-          nemožnosť uskutočniť vlastné projekty kvôli vonkajším záväzkom (Vicuña, Lozano...) alebo zdraviu (Zatti, atď.);

-          ťažko znášané dedičstvo z pokrvných rodín (Laura Vicuña, Braga, Stuchlý, ktorý dramatickým spôsobom stráca otca, atď);

-          výslovná účasť a prispôsobenie sa utrpeniu Krista (Alessandrina, Vera Grita, atď.);

-          saleziánska svätosť a kontemplácia...

VII. Čo znamená „Svätosť je aj pre teba!“?

·         Je to blízka, reálna, konkrétna, uskutočniteľná vec. Ba dokonca je to základné povolanie.

·         Stať sa svätými nie je ťažké, naopak je to ľahké a po našej ceste svätosti nás očakáva Boh v nebi. „To, čo bolo povedané doteraz, neznamená mať malomyseľného, smutného, zatrpknutého, melancholického ducha, alebo nízky profil bez energie. Svätý je schopný žiť s radosťou a zmyslom pre humor“ (GE, 122).

·         Cesta svätosti nemôže obísť dimenziu kríža, ale je tiež plná radosti: „Tu svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí“.

·         Svätosť nevzďaľuje od vlastných povinností, záujmov, náklonností. Avšak tieto prijíma v láske. Svätosť je dokonalosť lásky, a preto odpovedá na základné potreby človeka: milovať a byť milovaný. Natoľko svätý, nakoľko ľudský, lebo „nie život má poslanie, ale on sám je poslaním“ (GE, 27).

·         Svätosť nie je „niečo na viac“, voliteľné alebo cieľ iba pre niektorých. Je to plný život, podľa projektu a Božieho daru. Je to teda cesta poľudštenia. Skutočný duchovný život je rozkvet ľudskosti. „Treba nám takého ducha svätosti, ktorý preniká samotu aj službu, intimitu aj úlohu evanjelizovať – takým spôsobom, že každý okamih bude prejavom lásky, darovaným pred Pánovými očami. Takýmto spôsobom budú všetky okamihy schodíkmi na našej ceste posvätenia“ (GE, 31).

·         Svätosť je povinnosť (teda povolanie, zodpovednosť, úsilie), ale predovšetkým to je dar. Svätosť je účasť na Božom živote, nie je to moralisticky myslená dokonalosť, ktorá by sa dosahovala iba vlastnými silami; z druhej strany to nie je cieľ, ktorý by bol dosiahnuteľný iba pre „najlepších“ v zmysle „najpripravenejších“. Je to predovšetkým prijatie, načretie z nástrojov Cirkvi, medzi ktoré patrí solídny sviatostný život a zbožnosť.

·         Spolu to je ľahšie. Svätosť a spoločné kráčanie a skúsenosť spoločenstva. Toto je krásne a zároveň náročné.

VIII. Niektoré možné ukazovatele svätosti? Niektoré dynamiky pomoci mladým a nám všetkým na tejto ceste

 

·         Ovocie Ducha svätého: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Svätosť nie sú sváry, nepriateľstvá, žiarlivosť, rozkoly, náhlenie. „Svätosť ťa neurobí menej ľudským, pretože je to stretnutie tvojej slabosti so silou milosti“ (GE, 34).

·         Čnosti: nielen odmietať zlo a primknúť sa k Dobru, ale nadchnúť sa pre dobro, dobre robiť dobro, všetko dobro... „Posväcujeme sa v zodpovednom a štedrom vykonávaní vlastného poslania“ (GE, 26).

·         Spoločenstvo: svätosť sa zakúša spoločne a spoločne sa dosahuje. Svätí sú vždy spolu (aj integrujúc mužskú a ženskú časť). Kde je jeden, tam vždy nachádzame mnoho iných.

Napríklad:

-          Don Cafasso, don Bosco, Matka Mazzarellová, Rosmini, markíza Barolová, don Guanella, don Rua, Maria Romero Menesesová, Laura Vicuña, Zefirino Namuncura, mladí mučeníci z Poznane, pán Zatti, Czartoryski, Beltrami, Stuchlý, Zeman, Braga..., a mnoho iných.

Svätosť každodennosti dáva zakvitnúť spoločenstvu a je tvorcom „vzťahov“.

·         Tvorivosť je fantáziou Ducha Svätého. Svätosť sa nikdy neopakuje: počnúc donom Boscom vykvitlo 31 skupín saleziánskej rodiny a ďalšie sú v procese prijatia. Tieto skupiny vedeli veľmi odlišne vyjadriť citlivosť na určité črty charizmy, hoci sa zbiehajú v koreni/základe. Nasledovať svätých neznamená ich kopírovať.

·         Cirkevné spoločenstvo. Nik nie je „Pavlov, Petrov, Barnabášov“, ale všetci „sme Kristovi a Kristus Boží“. Byť saleziánskou rodinou neznamená absolutizovať posolstvo dona Bosca, ale ho valorizovať zapojac ho do všetkého v Cirkvi. Niektoré veci nemožno žiadať od dona Bosca, pretože Boh ich Cirkvi daroval cez iných. A tak si ich prosíme od iných, nesaleziánskych svätých, od iných duchovných tradícií Cirkvi. To však neznamená že by sme boli menej saleziáni, ale že sme veriaci, ktorí sú zamilovaní do Cirkvi v rôznosti jej chariziem a vedomí si zapojenia sa do nej našou vlastnou špecifickosťou. Samotný don Bosco načrel z tejto plurality a viachlasu svätosti tých, ktorí boli pred ním: napríklad Ignác z Loyoly a Filip Neri, a nie len František Saleský, atď. Takýto traverz je prítomný aj v postavách našej svätosti: Ignác Stuchlý bol blízko jezuitom; Vandor sa spočiatku orientoval na františkánov; Vedrame žil vo väzenskom tábore intenzívnu skúsenosť bratstva s karmelitánmi a bol veľkým ctiteľom sv. Terezky.

·         Povesť svätosti a znakov, chápaných ako trvajúca ozvena krásy života, jej evanjeliovej vône, bohatstva jeho posolstva. Účinky sú vzhľadom na viditeľné príčiny vždy neporovnateľné. Rovnako v „bežnej svätosti vedľajších dverí“, je dôležité valorizovať putá, ktoré sú generátormi dobra, vzťahov, priateľstiev a radosti.

IX. Dnešné cesty svätosti?

- „Netreba vkladať do svätosti viac dokonalosti ako sa v nej skutočne nachádza“ (Adrienne von Speyr). Teda: hrdinský kresťanský život nie je heroizmus, kresťanská dokonalosť nie je perfekcionizmus super hrdinu.

- Vieme, že niektorí sú svätí, ale nikdy nevieme kto je svätejší od iného. Iba Boh pozná srdcia. Krása je v každej veci. Do neba vedie veľa ciest. Nedá sa žiadať od jednej osoby to, čo ona nevie a nemôže dať. Toto povedať je povzbudivé, uzdravujúce. Inak by mnohí žili v presvedčení, že sa nemôžu stať svätými, pretože nimi nikdy nebudú takým spôsobom, ako niektorí svätí, ktorí sa im ponúkajú ako vzory.

- teda: aj „malé formáty“ (Adrienne von Speyr) môžu byť svojím spôsobom dokonalí.

            - To znamená, že svätosť nie je nikdy odstrašujúca. Nemajte strach zo svätosti. „V dome môjho Otca je mnoho príbytkov“. Raj je ako záhrada: je tam pokorná fialka alebo vznešená ľalia či ruža.

·         Každý svätý je vtelené Božie slovo. Niet dvoch rovnakých svätých. Nasledovať svätých neznamená ich kopírovať. Každý potrebuje svoj čas a má svoju cestu.

- Akým Božím slovom som ja?

            - K čomu ma to povoláva?

            - Aké Božie slovo tuším v mladom vedľa mňa? Ako mu ho pomôžem pochopiť a žiť?

·         Svätosť sa meria aj kategóriami plodnosti, ale nie praktickou účinnosťou na ktorú sme dnes zvyknutí.

·         Svätosť vytvára zodpovedného človeka. Je tu niečo, čo len TY môžeš urobiť. – „Bezo mňa nemôžete nič urobiť“.

·         Skúsenosť „zdravej závislosti“. Cesta svätosti je úsilie, ale nikdy nie sebestačnosť. Svätosť je žiť spolu a tvoriť spoločenstvo. Svätý, iste, ale svätí spoločne! Svätí sú predovšetkým Božím umeleckým dielom.

·         Svätosť znamená zanechať znak a žiť plodnú závislosť od vzťahov s ostatnými. 

Ángel Fernández Artime SDB
hlavný predstavený

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.