Homília na pohrebe zosnulého dona Štefana Turanského (+ video)

(Bratislava, 20. augusta 2020) – Prinášame v plnom znení homíliu dona Mariána Valábka, ktorú predniesol na pohrebe dona Štefana Turanského v Katedrále svätého Martina v Bratislave v pondelok 17. augusta 2020.

Ako za čias Ezdráša a Nehemiáša, aj my sme trochu dlhšie stáli. Oni stáli celý deň a tak počúvali, pri obnove chrámu, Božie Slovo.

Spoločne sa pokúsme objavovať to najdôležitejšie z dnešného Božieho slova.

Máme pred sebou v rakve telesnú schránku dona Štefana. Nebudeme uvažovať o ňom v zmysle, čo všetko prežil a zažil – to objavíte v krátkom buletíne, ktorý zostavili naši bratia. Je zaujímavý a bohatý, tak ako bol bohatý jeho život a myslím že neskôr bude zverejnený v Don Bosco dnes.

Je treba vedieť, že Števko, ako sme ho familiárne volali, nebol bez chýb a mal veľmi veľa dobrých vlastností.

V tejto chvíli je potrebné zaregistrovať to, ako sa ho dotýkalo Božie slovo.

Aspoň niekoľko viet z prvého čítania, ktoré by sme si mohli uvedomiť:

<Spravodlivý, i keď zomrie predčasne, bude na pokoji.

Bol vzatý, aby zloba nezmenila jeho zmýšľanie, alebo klam aby jeho dušu nezviedol. Ľúbila sa jeho duša Bohu, preto sa ponáhľal sprostred hriechu preč. Ľudia to videli, lenže nechápali, ani si to k srdcu nepripúšťali, že on svojich vyvolených obdarúva milosťou a milosrdenstvom.>

<Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.

Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.>

<Slovo sa Telom stalo a prebývalo medzi nami…>

V týchto skutočnostiach mal Števko jasno. On uskutočňoval to, čo sme mu dali napísať na spomienkový obrázok, ktorý dostanete pri odchode z katedrály: Mal v úcte Božie telo, ktoré budoval Božím slovom a Eucharistiou aj v bratoch a sestrách…

Rozprával o tom pri každej príležitosti a tešil sa, keď videl, že tí ku ktorým sa prihováral, žili Božie slovo a posilňovali sa Božím telom. Aj preto sa veľmi potešil keď k Dominikovi Saviovi pribudne ďalší eucharistický zanietenec medzi blahoslavenými – 15 ročný Carlo Acutis. Števko v jednom online – večernom slovku pripomenul jeho výrok: „Eucharistia je mojou diaľnicou do neba…”

Števko obdivoval svojich učiteľov tak, že sa od nich učil podstatným veciam. Don Heriban napísal komentár k známemu citátu z listu Filipanom – „On, hoci mal Božskú prirodzenosť nezakladal si na svojej rovnosti s Bohom“ – Aj Števo sa vedel priblížiť k chlapcom na letných táboroch – keď ich podporoval v disciplíne na tábore vojakov, v operácii Dynamo…, kde ako lord Steven Churchill, starší bratranec Winstona Churchilla, slúžil ako kňaz jednotky, vojakov vyspovedá a poučí o morálnom správaní vojaka.

Podobne bol Števo aj na indiánskom tábore, kde ako Geronimo dal v noci zašifrovaný odkaz, ktorý chlapci rozlúštili: „Silný indián udrie, silnejší odpustí!“

Pritom do týchto úloh ho zaradili mladší animátori a on pokorne, ba s nadšením túto úlohu prijal.

Rovnako mal pochopenie pre deti na sv. omšiach, keď im vysvetľoval princípy, ktoré si potrebovali osvojiť a zároveň rodičom radil aj podľa vlastných chlapčenských skúseností, keď spomínal, že ako chlapci sa hrali a robili si šípy, kde dali na špic lukov klince – a mohli si ublížiť… – nerozmýšľali sme…, ale rodičia musia všetko sledovať a pritom potrebujú s deťmi viesť výchovný dialóg, kde sa postupne majú dozvedať čo a ako, lebo výchova má postupnosť… aby sa človek presvedčil o hodnotách, ktoré slúžia človeku k dobrému… Vždy sa vedel oprieť o Božie slovo a pomáhal mladým aj ich rodičom odkrývať dôležité hodnoty.

Dôležité hodnoty života vedel odkrývať aj v knihách, ktorých preklady spracovával. Veľmi sa potešil knihe, ktorú preložil ako jednu z ostatných. V nej ponúka aj nám objaviť hodnotu krásnej nadčasovej modlitby, ktorá vychádza zo stredovekej kresťanskej tradície a ktorú sa budeme modliť spevom po svätom prijímaní. Osvecuje totiž – píše Števko – výnimočný okamih osobného poďakovania po prijatí eucharistického Krista a v tejto chvíli ponúka vhodné slová, ktoré majú silný citový náboj a teologickú hĺbku. Nie je archaická, je moderná – a to môžem potvrdiť so Števkom aj ja: pomôže odkryť bohatstvo modlitby Duša Kristova a vďaka nej prehĺbiť osobné priateľstvo s Ježišom. A viem, že Števko mi dovolí urobiť trochu aj žart a Pán Ježiš sa nebude hnevať. Otec arcibiskup, chcem Vám dať Dušu Kristovu…

Chápete – takéto žarty sa oplatí robiť aj vám… aj vy môžete rozdávať Dušu Kristovu, nielen knižne, ale aj postojmi, lebo kresťanstvo je poslanie – celkom jasne to prezentoval sv. Ján Pavol II. vo Vajnoroch ešte v apríli 1990. Nezabudnime na to, ako na to nezabúdal Števko. Mal som s ním niekoľkoročnú skúsenosť v komunite, v apoštoláte, keď rozbiehal pastoráciu na novom sídlisku Hájik, potom na apoštolsko-formačných výjazdoch na Oravu či na manželských stretnutiach, kde sa najprv staral o animátorov a cez nich aj o deti a postupne, aj tak, že sa zapojil do služby manželom. Aj u nás, v týchto rokoch na Mamateyke, mal na starosti jeden z troch našich pilierov – podľa toho ako sme si to rozdelili – mal na starosti práve rodinný pilier. Práve v stredu s rodinami mal ísť do Račkovej doliny, ale Otec rozhodol inak… Chce mu dať iné ešte väčšie úlohy…

Števko chystal a robil veľa duchovných cvičení – exercícií. Pre bratov, pre zasvätené osoby, pre mužov i pre ženy, pre mladých aj pre starých. Tam záležalo na tom, aby sa účastníci exercícií mohli stretnúť s Ježišom. Tí, ktorí ste s ním boli, vráťte sa k poznámkam, nech vás podnietia znovu obnoviť vzťah s Kristom…

Vráťme sa k evanjeliu, lebo v ňom máme dôležité posolstvo. Vyťahujem z neho, upozorňujem na neho: „Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta.”

„Dal som im tvoje slovo a svet ich znenávidel, lebo nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta.”

„Nie sú zo sveta, ako ani ja nie som zo sveta. Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda.“

„Ako si ty mňa poslal na svet, aj ja som ich poslal do sveta a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.”

Števko preložil aj inú knihu „HĽADÁM SVOJICH BRATOV“ od Marka Rupnika. Veľmi nám pomôže pochopiť tento život, aj toto Božie slovo, ktoré sme počúvali.

Až pri pohľade, ba inak pohľad na Jozefa Egyptského nám osvetľuje aj to, čo hovorí Ježiš u ev. Jána. Cirkev podľa vzoru Krista, ktorého je mystickým telom, mení svet tak, že berie na seba hriešne reakcie sveta (Kol 1,24).

<Hriech je bohovrahom a len čo sa Boh stal telesným, hriech ho hneď zavraždil. Cirkev, ktorá je mystickou a skutočnou Pánovou telesnosťou vo svete, je totiž neustále na muške hriechu.>

Ba čím viac Cirkev vedome a autenticky žije z Krista, tým viac ju svet neznáša. Jozefov príbeh sa stáva nielen Ježišovým príbehom, ale aj príbehom každého pokrsteného a príbehom Cirkvi. Ako obľúbený syn Jozef bol poslaný do Egypta, aby tam prišiel ešte pred bratmi a mohol ich zachrániť – ale vtedy o tom nemal ani potuchy, iba chcel zostať verný Bohu…. Obľúbenosť od otca Jakuba však prešla cisternou, väznicou aj veľkou samotou.

<Príbeh o Jozefovi nám umožňuje rozpoznať nielen cestu, ktorá vedie k opravdivému životu a vyhnúť sa ľahkým a lákajúcim skratkám, ale aj rozlíšiť pravý zmysel od toho, čo je bezprostredné, ktoré síce človeka dokáže uspokojiť, ale nie zachrániť. Jozefov príbeh so svojím tragickým realizmom vymedzuje hranicu medzi pravdivým a ilúziou, duchovným a klamom.> Števko sa dostal aj do veľmi náročnej situácie v medzinárodnej komunite, kde mal 50 bratov z 30-tich národov. Každý iný a Števko chcel každému z nich pomáhať na jeho ceste. Pritom to bolo tajomno, lebo každý z nich pochádzal z inej kultúry. Ale on mal každého z nich rád a pre každého z nich chcel dobre, aj keď tak ako Jozefovi bratia nerozumeli, tak nechápali ani jeho bratia. V tej náročnosti to nevzdával. Hľadal… A potom prišiel naspäť na Slovensko do rovnakej situácie… Aj tu zostal Jozefom a pomáhal. Snažil sa pochopiť a pomáhať. Mal rád bratov, mal rád všetkých. Mal rád Eucharistiu, teda Krista a pre neho každého jedného… Ja dosvedčujem, že sa to učil od svojich bratov, ktorí boli jeho spolužiakmi a spolupracovníkmi, no najmä od tých, ktorí mu boli učiteľmi, ako don Paulíny, don Nádaský, don Gorazd Zvonický, don Rafko Černý, don Janko Tocký, don Alojz Ondrejka, don Ernest Macák a ďalší. Teraz však povedal ten, ktorý ho mal najradšej, Nebeský Otec:

<Števko! Dosť! Poď, zaujmi miesto v mojom kráľovstve!>

 

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.