(Banská Bystrica, 21. júna 2013) – Od 14. do 19. júna putovali mladí spolu so saleziánmi a sestrami FMA z Banskej Bystrice do Turína. V sobotu 15. júna mal Peter Štellmach, rodák z Banskej Bystrice, diakonskú vysviacku v bazilike Panny Márie Pomocnice na Valdoccu v Turíne.
Dvanásťhodinová cesta autami môže dať zabrať každému, ale prestávky pod krásnymi vrchmi, modlitba ruženca alebo čítanie kníh o donovi Boscovi takúto cestu dostatočne spestria. Večer okolo deviatej hodiny prichádzame k saleziánom v stredisku Crocetta v Turíne, kde nás privítali študenti Marek Pančura a Ján Krupa. Ešte nevybalení a hladní začíname svätou omšou v kaplnke strediska. Pri záverečnej piesni spievame „Da mihi animas“ a napĺňa nás pocit radosti a očakávania momentov nasledujúcich dní. Po svätej omši ochotne vymieňame naše paštéty a rezne za jedlá talianskej kuchyne.
Prvý deň v Turíne sa pre nás naozaj začína až poobede, kedy po nákupoch a obede vyrážame pešo uličkami Turína na Valdocco. Jožko Kmec, náš neplatený turistický sprievodca, nám ukazuje zaujímavé miesta ako napríklad blázinec, kam chceli zavrieť don Bosca či kostoly, kde don Bosco kedysi slúžil sväté omše.
O štvrtej sa na Valdoccu zúčastňujeme slávnostnej svätej omše s turínskym arcibiskupom. Spolu s našim Peťom Štellmachom sú za diakonov vysvätení saleziáni z celého sveta.
Večer sa po spoločnom fotení vyberáme na originálnu taliansku večeru, ktorá nám dobre padne po celodennom kráčaní v tridsať stupňových teplotách. Po kvalitnej večeri zvládame ešte exkurziu cez podzemie Valdocca. Naši sprievodcovia Peter Červeň a Ján Ivančák nám ukazujú priestory, kam sa dostane len málokto. Napríklad kuchyňu, v ktorej varila mamka Margita.Vo večerných hodinách opúšťame Valdocco a prechádzame námestiami Turína. Na úplný záver dňa sa zastavujeme na vychýrenej zmrzline neďaleko Crocetta.Tretí deň je venovaný podrobnejšej prehliadke Valdocca. Náš sprievodca Jožko Kmec nám približuje históriu prvého oratória a spoločne prechádzame izbičkami dona Bosca. Potom nasleduje stíšenie sa v Pinardiho kaplnke, kostole sv. Františka Saleského a v bazilike Panny Márie Pomocnice.
Plní dojmov z Valdocca sa lúčime s Turínom a naberáme kurz Colle Don Bosco. Pred nami sa vynára majestátna bazilika Don Bosca a už o chvíľu dorážame na miesto kde sa pred 198 rokmi narodil sv. Ján Bosco. Ubytovaní sme len niekoľko desiatok metrov od toho miesta. Úvodné chvíle na Colle Don Bosco prežívame rodinne spolu s Peťovou rodinou a najbližšími pri výbornom guláši.
Po guláši nasleduje spoločná svätá omša v kaplnke Panny Márie Pomocnice. Po prvýkrát má kázeň Peter a veľmi pekne v nej rozoberá evanjelium o farizejovi, ktorý zabudne na vtedajšie zvyky a hriešnici, ktorá príde za Ježišom a svojimi slzami a vlasmi umýva Ježišovi nohy. Na záver kázne praje všetkým prítomným aj sám sebe, aby sme boli dobrými kresťanmi, ktorých všade na svete poznajú podľa jedného znaku – podľa toho, že sa medzi sebou máme radi.
Teplota klesne pod tridsať stupňov a my sa vyberáme do Murialda, kde sa nachádza jeden z domovov Dominika Savia. Jožko Kmec nám prekladá predsavzatia, ktoré si dal mladý Dominik Savio a približuje nám tohto svätca.
Na záver dňa navštevujeme kostol sv. Petra v Murialde, kde don Bosco aj Dominik Savio kedysi miništrovali a spoločne sa modlíme.Posledný spoločný deň na Colle Don Bosco venujeme najdôležitejšej časti našej púte – duchovnej obnove. Silencium trávime roztratení po miestach, kadiaľ kedysi chodil don Bosco.
Spoločne slávime svätú omšu opäť v kaplnke Panny Márie Pomocnice. Na záver omše spievame piesne k donovi Boscovi a nedokážeme prestať. Naše pohľady a srdcia už sú iné, ako keď sme na toto miesto prišli. Sú plné veselosti a lásky a myslím, že don Bosco z nás má radosť.
Poobede sa vyberáme do neďalekého obchodu a cestou na neobyčajnú zmrzlinu. Robí sa na studenom kameni a v horúčave je pre nás ako oáza na púšti. Na Colle Don Bosco tesne pred záverečnou stíhame navštíviť obchod so suvenírmi a dostávame sa takisto do Saleziánskeho misijného múzea. Spoločne sa fotíme s bazilikou Dona Bosca, mamkou Margitou aj pri dome Boscovcov, pretože už nasledujúce ráno polovica našej skupiny odchádza domov.
Posledný večer sa vyberáme do Castelnuovo Don Bosco, kde ochutnávame taliansku pizzu. Pri prechádzke večerným Castelnuovom stretávame zhovorčivého dona Eduarda. Takéto spontánne stretnutia sú najkrajšie. Don Eduardo karhá našich vedúcich, akože nás nezobrali na všetky tieto miesta a hovorí, aby sme sa mu nabudúce ozvali a on nám spraví prehliadku. Rozpráva nám samozrejme o donovi Boscovi, ukazuje nám dom kardinála dona Caglieriho či prvú sochu dona Bosca z roku 1898 na námestí Castelnuova. My však už máme málo času, preto sa lúčime. Čaká nás pár hodín spánku a potom celodenná cesta naspäť.
Informoval: Martin Funiak
