(Bratislava, 30. septembra 2017) – Hlavný program blahorečenia začal modlitbovou vigíliu v Katedrále sv. Martina v Bratislave. Na mieste, kde sa pred siedmimi rokmi oficiálne proces začal, ju viedol bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský. Naživo ju odvysielala TV LUX. Vrcholom víkendu bude sobotné blahorečenie saleziána kňaza z Vajnôr, ktorý bol za komunizmu prenasledovaný a zomrel na následky mučenia a väznenia v roku 1969. Dekrét o jeho mučeníctve schválil pápež František.
Autorom textu modlitbovej vigílie je salezián Pavol Grach SDB. V najväčšom bratislavskom kostole začala liturgickým sprievodom a piesňou Ubi caritas. Prítomní, ktorí sa stíšili v predvečer slávnosti blahorečenia, pokľakli pred vystavenou Oltárnou sviatosťou. Medzi hosťami nechýbal slovenský kardinál Jozef Tomko, viacerí slovenskí biskupi, stovky mladých a rehoľníkov a veriacich všetkých vekových kategórií.
“Dnes prichádzame k tebe, aby sme sa ti poďakovali za dar svedectva, ktoré tvoj Duch vydal cez dona Titusa Zemana, tvojho služobníka, saleziána a kňaza. Ty si si ho na príhovor svojej Matky vyvolil, aby sa ti zasvätil pre dobro Cirkvi, zvlášť pre dobro mladých podľa charizmy sv. Jána Bosca,” povedal v úvode František Kubovič SDB, direktor domu a vedúci oratória na Miletičovej ulici v Bratislave, ktorý viedol všetky predhovory. Modlitbu svätého ruženca sa predmodlievali skupiny mladých a starších.
“A on, vďaka tvojej milosti, rástol vo veľkodušnosti a obetavosti a odvážne sa ujal svojich bratov, ktorí túžili odpovedať na tvoju lásku a stať sa tvojimi kňazmi. Keď ho pri tomto úsilí chytili, uväznili a mučili, ty si mu dával silu, aby všetko prijal s láskou a aby odpustil svojim trýzniteľom. Stál si pri ňom a v ťažkých chvíľach si mu pomáhal aj na príhovor tvojej Matky, ktorú on nesmierne miloval a s myšlienkou na ňu, stojacu pod krížom, obetoval ti všetky výsluchy a mučenia,” uviedol Kubovič.
Nad príkladom jeho života a vernosti potom ďakovali účastníci modlitbovej vigílie prostredníctvom spevov (v podaní Katedrálneho zboru sv. Martina) a piatich vybraných desiatkov svätého ruženca, aby “naša vďaka prichádzala skrze Máriu, ktorá bola tak účinne prítomná v jeho živote,” povedal salezián Kubovič. V prvom desiatku (Ježiš urobil zázrak v Káne Galilejskej) sa modlili za to, že “Mária oslovila aj dona Titusa a bola pri tom, keď on vstúpil do jeho služieb”.
Po piesni “Pán je svetlo a moja spása” nasledovala modlitba druhého desiatku svätého ruženca. “Don Titus sa zaujímal o mladých spolubratov, sprevádzal ich počas formácie, a keď vonkajšie okolnosti trhali ich povolanie a rozháňali ich, on sa ich ujal a bol ochotný obetovať za nich aj svoj život. Tento desiatok ruženca môžeme obetovať za všetkých, ktorí sa venujú výchove a formácii kňazov i rehoľníkov, aby boli stále viac takými pastiermi, ktorí sú ochotní dať aj život za tých, čo im boli zverení.”
Ďalší desiatok (Ježiš bol pre nás bičovaný a tŕním korunovaný) bol obetovaný za to, aby “sme v našich veľkých i malých utrpeniach rástli v láske a aby sme ako kresťania boli vždy nositeľmi lásky a odpustenia.” Ako Titus Zeman. Alojzia, sestra Titusa, spomína na jeho prvú návštevu po prepustení z väzenia. Podala mu ruženec, ktorý robil vo väzení z chleba. Po každom výsluchu som urobil zrniečko a pripevnil som ho na špagátik. Na ruženci je toľko zrniečok, koľkokrát bol vypočúvaný a mučený.
“Veľkosť mučeníka sa nemeria krutosťou mučenia, ale veľkosťou lásky, s ktorou utrpenie prijíma. Cez svoj chlebový ruženec don Titus odovzdával Sedembolestnej všetky svoje trápenia a ona ho učila, ako spájať svoju bolesť s Kristovou bolesťou,” zaznelo v katedrále po piesni od Antonína Dvořáka “Hospodin jest můj pastýř.
Štvrté tajomstvo modlitby svätého ruženca – “Ježiš bol pre nás ukrižovaný”. “Kristus bezmocný na kríži získava duše. Aj don Titus, podobne ako mnohí iní hrdinskí kňazi, rehoľné sestry a laici, ani vo väzení neprestával pracovať pre spásu duší. Prinášal spoluväzňom svetlo evanjelia, Božie odpustenie a potajomky aj Eucharistiu. Modlime sa tento desiatok za nás samých, aby sme vedeli v tomto svete ohlasovať evanjelium i napriek tomu, že sa zdáme bezmocní, odsúdení, vysmievaní alebo opustení.”
Pred záverečným desiatkom (Ježiš, ktorý nám zoslal Ducha Svätého) zaznela skladba O sacrum convivium od Domenica Bartolucciho. “Ďakujeme, že Titus umieral a že jeho obeta mnoho rokov prinášala veľkú úrodu – v podobe bratov, ktorí s jeho pomocou prešli do Talianska a stali sa kňazmi po celom svete i u nás. Don Titus stratil svoj život a istým spôsobom stratil aj svoje kňazstvo, keď ho toľké roky nemohol vykonávať verejne,” vypočuli si prítomní v meditácii.
“Zomrel ako neznáme zrnko, ktoré však vydalo veľkú úrodu. Jeho obeta môže priniesť hojnú úrodu aj dnes, ak si my všetci – jednotlivci, rodičia i cirkevné a farské spoločenstvá – vezmeme príklad z jeho lásky a úcty k duchovným povolaniam.Tento desiatok obetujme za to, aby sa v našich farských spoločenstvách vytvorila klíma kultúry povolania, ktorá hlboko prenikne srdcia mladých ľudí a skrze nové povolania ku kňazstvu a k zasvätenému životu omladí tvár Cirkvi.”
Po piesni Ak mi niekto slúži a chvíľke ticha predniesli prítomní päť prosieb. Prosili o to, aby sme v našej vedeli viesť kultivovaný dialóg aj pri rôznosti názorov a aby sa vždy rešpektovala dôstojnosť človeka a jeho základné práva. Zároveň poprosili za všetkých duchovných pastierov Cirkvi a za všetky cirkevné spoločenstvá na Slovensku, aby pastoráciu mladých a pastoráciu duchovných povolaní čoraz väčšmi vnímali ako jedinú možnú cestu do budúcnosti.
V prosbách bola i prosba za mladých kresťanov na Slovensku, aby “dokázali ísť proti prúdu a odvážne žiť vieru v prostredí, v ktorom pôsobia; aby neboli „gaučovými kresťanmi“, ale aby ochotne spoznávali svoje povolanie a odhodlali sa k veľkým a zodpovedným celoživotným rozhodnutiam.” a za “kresťanské rodiny našej krajiny”. Aby prekonali pokušenia dnešnej spoločnosti dávať na prvé miesto to, čo je povrchné, a aby viedli svoje deti k životnému štýlu v harmónii so solidaritou k chudobným.
“Prosíme ťa, Pane, za Cirkev a za všetky jej spoločenstvá a hnutia, aby dokázali odvážne a príťažlivo predkladať hodnoty evanjelia súčasnej spoločnosti a nikdy nepodľahli strachu, že sa náš Otec nepostará o silu pre pokorných a milujúcich,” uviedli v poslednej prosbe, po ktorej opäť, ako pri predošlých štyroch, zaznelo slávnostné Kyrie. Modlitbovú vigíliu ukončili modlitbou Otčenás… na úmysel Svätého Otca, piesňou Ctíme túto sviatosť slávnu, požehnaním Oltárnou sviatosťou a piesňami Kristus víťaz a Cantate Domino.
Michal Lipiak, TK KBS
foto: Lukáš Čerman
