Siedmeho januára 2017 bola u nás veľká slávnosť. Sviatosť krstu prijala sedemročná Elizabeta, dcéra našich farníkov a priateľov, manželov Antónie a Sergeja Fedotových. Bola pre nás veľká radosť, že si nás Líza vybrala za krstných rodičov.
Vybrali sme sa s Máriou len niekoľko kilometrov za mesto, v tajge stretávame jakutské kone. Nestáva sa to často.
O živobytie sa musia postarať samé. Spod snehu vyhrabú suchú trávu, a tak prežívajú dlhú, tuhú sibírsku zimu. V polovici apríla sa kobyly žrebia a tak sa rodí nový život v mrazivej, drsnej tajge.
Návšteva detí z detského domova v našom Dome mládeže. Spoločenské hry a spoločne strávený čas zanecháva veľké stopy v srdiečkach týchto detí.
Rodičovskú lásku, ktorá im tak chýba sa sčasti snažíme darovať naším detičkám. Vyžadujú stálu pozornosť, sú veľmi citlivé, hravé ako všetky deti a máme ich veľmi radi.
V našej komunitnej rade predložil môj Paľo myšlienku „turpachodov“. Naši farníci prijali možnosť turistiky s veľkou radosťou, k prírode majú veľmi blízko. Veľmi sa tešila aj naša priateľka Lena, ktorá neváhala stráviť niekoľko hodín v prírode.
Sobota ráno 10:30 h, slnečno, -41 С. Čas ako stvorený na turistiku, slniečko krásne svietilo. Ľudia vo veľmi dobrej nálade. Objímanie stromov je v kultúre týchto severných národov prejavovanie úcty k matke prírode.
Na našej prvej túre prírodou sa zrodila myšlienka pripraviť večer poézie. Bol to nápad našich farníčiek. Celý projekt nám predstavili o týždeň.
Dve skvelé rodiny s deťmi pripravili večer rusko-slovenskej poézie. Vyzvali Máriu, aby napísala báseň v ruskom jazyku. Mária napísala tri básne. Stretli sme sa s miestnymi neznámymi ľuďmi, ktorí sa stali za niekoľko hodín veľmi blízkymi.
Január už pomalý končí, zima neustupuje. Pre nás je voľný pondelok, naša komunita v plnej zostave sa vybrala stráviť chvíle voľna, načerpať síl, hlavne zmeniť prostredie. Na zimu neberieme ohľad.
Vybrali sme sa na rieku Lenu. Cez zimu v celom Jakutsku pribudne niekoľko tisíc kilometrov nových ciest na tunajších riekach.
Kapustu máme všetci radi. Aj keď trošku neskôr, Mária pripravila klasickú čalamádu, dobrovoľníčka Gitka slovenskú kyslú kapustu a Katarína kapustu na ruský spôsob. Tešila nás účasť, všetci sa zapojili. Na výsledku bola cítiť v kvalite čalamády i kyslej kapusty.
Z fotografií je vidieť tých, ktorí sa zapojili do prípravy. Líza, naša krstná dcéra, don Peciar, miestny Jakut Anatolij, Katarína, ja a podporný tím don Lorenc, Lucia, Toňa a samozrejme môj Paľo.
Bývala kaplnka v Dome mládeže už potrebovala maľovať. Podarilo sa. Na pomoc mi prišiel Vasilij. Nebojácny mladý Rus z prímorskej oblasti na pobreží Tichého oceána, odolný voči výškam a veľmi pracovitý, pastor protestantskej cirkvi.
Druhá tohtoročná túra viedla na kopec pri hlavnom meste Čočur Muran. Išla celá partia našich farníkov. Potešili sme sa všetci, rodina Vladislava Petrova s manželkou i s deťmi, pán Nikolaj a pán Vladimír, ktorý sa pripravuje na krst, naši dlhoroční priatelia. Stretli sme tam aj mladých ľudí, ktorí nám urobili predstavenie, ako sa správa horúca voda pri teplotách viac ako mínus 40 stupňov.
Aj tento rok sme pokračovali v Manželských večeroch. Za veľmi krátky čas sa nazbieralo 14 manželských párov. Úspešne dokončilo kurz 13 párov.
Minulého roku ukončili tento kurz naši farníci, Albína a Oleg. Teší nás, že títo manželia prijali túto službu pokračovateľov v animovaní Manželských a Rodičovských kurzov v Jakutsku.
Prvýkrát v Jakutsku začali kurzy Rodičovských večerov. Aj o tento kurz je veľký záujem, čo nás veľmi teší. Rodičia sa zaujímajú o výchovu svojich detí. Na začiatku nevedeli, ako to vlastne bude fungovať, kto a čo od nich bude požadovať. Na druhé stretnutie sa už rodičia tešili.
Dozvedeli sa o rôznych skúsenostiach, s ktorými sme sa zdieľali, kto ako postupuje vo výchove svojich detí. Raz všetko začína a má aj svoj koniec. ,,Poďme sa stretávať ďalej, je nám tu veľmi dobre.“, bola na záver poznámka rodičov.
