(Badín, 16. februára 2022) – „Dnes vás vítam na provinciálnej kapitule. Nejde nám o formálne stretnutie a pozdravné zdravice, ale o skutočné počúvanie,“ týmito slovami privítal provinciál Peter Timko štrnástich nových členov kapitulného zhromaždenia.
K prácam kapituly sa v stredu hneď od rána pripojili sestry Monika a Mirka FMA, zástupkyne inštitútu VDB a zástupcovia saleziánskej rodiny a mladých: Martina z Bardejova, Jano z Ivanky pri Dunaji, Danka z Trnávky, Andrej z Banskej Bystrice, Lucka z Košíc, Barbora z Liskovej, Filip z Prešova, Peťo z Bardejova, Annamária z Košíc a Peťo zo Zvolena.
Dopoludnie vyplnili svojimi vstupmi slovenskí bratia pôsobiaci v akademickom prostredí talianskych saleziánskych univerzít. Cez Zoom sa pripojili Michal Vojtáš z Ríma a Peter Štellmach a Vlado Peregrim z Turína. Pred svätou omšou, ktorej predsedal Peter Bučány, sa podelil svojím čítaním dokumentu 28. Generálnej kapituly jej priamy účastník, bývalý provinciál Ukrajiny, Karol Maník.
Cieľom tejto série prednášok bolo stráviť dopoludnie v počúvaní a premýšľaní nad identitou zasvätených osôb, ako tomu dnes rozumieť.
Veľkonočná identita zasvätených – Peter Štellmach a Vlado Peregrim
Priblížili zvláštnu identitu zasvätených v rámci Cirkvi z pohľadu dokumentu Lumen gentium. Veľmi plasticky a s citlivosťou na liturgiu poukázali na symboliku vrytú do paškálu. V druhej časti ponúkli zamyslenie nad udalosťou z evanjelia od Lukáša, kde sa opisuje dynamická udalosť stretnutia emauzských učeníkov so Vzkrieseným Kristom.
Zopár myšlienok:
– Môže Cirkev existovať bez zasväteného života? Môže. Svätosť svieti. Je to svedectvo komunity.- Vzkriesenie mladých. Saleziáni pripomínajú túto črtu Krista. V duchu dona Bosca pomáhajú vzkriesiť mladých. Okrem Lazára Ježiš vzkriesil jedného chlapca a jedno dievča. My ich po vzkriesení vraciame rodičom a spoločnosti.- Saleziánska charizma je veľkonočná. Zo života dona Bosca a zo saleziánskych miest všade kričí veľkonočná nádej.
Identita saleziána žijúceho na Slovensku – Michal Vojtáš
Michal ponúkol jednu zo svojich syntéz, ktorá našla silný ohlas medzi počúvajúcimi. Opísal životný priestor a vnímanie času cez dva dvojčleny – kontemplácia a rodinnosť a druhý nostalgia a prítomnosť. Okrem toho to ilustroval na viacerých príkladoch aj priamo zo Slovenska, ale aj z jeho 13-ročnej skúsenosti v Ríme. Ocenil prežívanie saleziánskeho poslania na Slovensku, kde sa pomerne úspešne, v porovnaní so skúsenosťami zo saleziánskeho sveta, darí harmonizovať výchovu s vierou. V závere ponúkol návrh, ako prežívať každodennú saleziánsku prácu – cez pravidelnosť a náročnosť.
Karol Maník poukázal na momenty, ako presvitá identita saleziána z dokumentu 28. GK. On sám podčiarkol tému chudobnej a opustenej mládeže, pokušenie klerikalizmu a pohľad na spoluprácu s laikmi.
Popoludní čakala účastníkov úplne prerobená miestnosť, kde sa ocitli v kruhu okolo Biblie a Stanov pozerajúc sa jeden na druhého. Zadanie pre prácu v skupinách znelo jednoducho: „Hľadáme novú iskru pre náš saleziánsky život.“
Či účastníci provinciálnej kapituly našli spomínanú iskru, to nevedia v tejto chvíli ani oni sami. Preto vás pozývam prísť si prečítať aj zajtrajší sumár.
Marián Peciar SDB
