(Vatikán, 26. júla 2018) – Hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime, spolu s generálnym postulátorom donom Pierluigim Cameronim a spolupracovníčkou postulácie Dr. Lodovicou Mariou Zanet navštívili 20. júla kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých. Cieľom ich návštevy bola prezentácia pozícia o živote, hrdinských cnostiach a povesti svätosti Božieho služobníka Ignáca Stuchlého, kňaza a saleziána z Českej republiky.
Na pozíciu sa okrem dona Cameroniho a Dr. Zanet podieľali aj otec Zdzisław Kijas OFM Conv., don Ján Ihnát SDB a don Petr Zelinka SDB. Pozício, ktoré prezentuje jasným a dôkladným spôsobom všetky dokumenty, obsahuje: krátky úvod, teologickú časť, ktorá preukazuje cnostný život Božieho služobníka, dva sumáry so svedectvami a dôkazovým materiálom. Po odovzdaní bude pozício preskúmané najprv historickými konzultantmi Kongregácie pre kauzy svätých.
Boží služobník don Ignác Stuchlý sa narodil v dnes už poľskom meste Boleslav 14. decembra 1869 vo veľkej rodine roľníkov. Mladý muž, vytrvalý vo svojom zápale a pevný v nádeji, bol prijatý k saleziánom v roku 1894. Po príchode do Turína 8. septembra absolvoval formáciu vo Valsalice a v Ivrei, kde bol v kontakte s významnými saleziánmi prvej generácie. Zo začiatku bol určený na misie, na žiadosť dona Michala Ruu ostal v Taliansku a pripravoval sa na to, aby podporil rozvoj saleziánskych diel v slovanských krajinách. Následne pôsobil v Slovinsku až do roku 1924. Po troch rokoch strávených v talianskej Peroze, kam chodili na formáciu chlapci z Československa, sa v roku 1927 vracia do Československa, konkrétne do mesta Fryšták. V roku 1935 bol vymenovaný za provinciála vtedy ešte spoločnej československej provincie, ktorá vznikla osamostatnením od juhoslávskej.
Po vojne na Balkáne a prvej svetovej vojne musel čeliť aj druhej svetovej vojne a nástupu komunizmu. V oboch prípadoch boli saleziánske diela zhabané, spolubratia zaistení alebo rozpustení a don Stuchlý odrazu videl, že práca, ktorej venoval svoj život, sa pomaly ničí. Štyridsať dní pred Barbarskou nocou ho zasiahla mŕtvica. Živá úcta, ktorú vždy vo svojich predstavených vzbudzoval a jeho ohromná schopnosť milovať a byť milovaný, rástla viac ako predtým v povesti jeho svätosti. Zomrel 17. januára 1953.
Ekonóm, vikár, direktor, provinciál, Boží služobník zastával zodpovedné pozície počas veľkej časti svojho života. Trochu ako don Rua bol považovaný za "živý model", ozajstného svedka ducha dona Bosca a schopného preniesť ho aj na nasledujúce generácie.
ANS, tl
