(Bratislava, 5. apríla 2013) – Najvýznamnejšie tri dni v Ježišovom živote, ktoré si pripomíname aj ako najvýznamnejšie sviatky v roku – práve v týchto posledných dňoch života ukázal, ako ďaleko až siaha Jeho láska k ľuďom, keď sa nechal pribiť na kríž. Zmenil tým osudy našich životov, ktoré už nemusia byť prežité v beznádeji, že raz zomrieme a bude koniec všetkému, ale v nádeji spásy a večného života. Dal nám istotu, že zlo je navždy porazené. Je už iba na nás a našej slobodnej vôli, či túto istotu prijímeme a budeme podľa nej žiť, alebo sa necháme oklamať vábivým pozlátkom zla.
Vo farnosti na Miletičovej začali obrady Veľkej noci na Zelený štvrtok pripomenutím udalostí poslednej večere Ježiša s apoštolmi, zároveň ustanovením Eucharistie a tiež Ježišovým príkladom, aktuálnym pre nás aj v dnešnej dobe – slúžiť druhým. Z radov mužov boli vybratí dvanásti zástupcovia, animátori i mladí otcovia, ktorým otec provinciál don Karol Maník na sprítomnenie Ježišovej služby apoštolom umyl nohy. Celý priebeh bol moderovaný čítanými vstupmi, v ktorých sa veriaci mohli dozvedieť, čo a prečo sa to bude diať. V trojdní mala tradične miesto aj nočná krížová cesta v Marianke, na ktorú sa dalo dopraviť rôznymi spôsobmi – autom pre tých pohodlnejších a peši pre odvážnejších. Keďže zima nás nie a nie opustiť, bola výnimočná hlavne svojou snehovou nádielkou.
Obrady Veľkého piatku sa začali o 15. hodine okrem iného aj so spievanými pašiamiv podaní troch mladých mužov, ktorí nám aj takto priblížili udalosti od vydania Ježiša do rúk nepriateľov až po Jeho ukrižovanie. Kríž si bolo možné aj osobitne uctiť. Pre túto príležitosť boli vybratí zástupcovia jednotlivých životných stavov, zvyšok veriacich si mohol kríž uctiť po prenesení Ježiša do „Božieho hrobu“. Počas celej soboty ľud bdel nad Božím hrobom, pri ktorom sa v hodinových intervaloch striedali rodiny, alebo jednotlivci, ktorí si takýmto spôsobom chceli uctiť Ježišovu obetu za nás a v tichosti sa modliť a adorovať toto veľké tajomstvo.
Veľkonočná vigília sa začala posvätením ohňa a zapálením veľkonočnej sviece – paškálu. Špeciálnu atmosféru mal prechod do tmavého kostola, symbola zla a hriechu, kde si postupne všetci ľudia od miništrantov zapálil svoje sviece a tak naplnili kostol svetlom, symbolom Ježišovho vykúpenia a inšpiráciou pre nás, aby sme boli „svetlom“ v tomto svete. Počas slávnosti prijalo krst päť katechumenov – traja dospelí a dve deti. Na Veľkonočný pondelok bol naplánovaný výlet na Pajštún, no pre nepriazeň počasia bol nakoniec náhradný program – svätá omša a hry v oratku.
text: Ján Mrázko
foto: Dominik Sepp, Dominika Čambalová
