Don Artime: Omnoho viac ako na vŕškoch Monferrata

(Rím, 16. júla 2021) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo júl 2021).

Celá pedagogika dona Bosca je obsiahnutá v „jesenných výletoch“. Rodinnosť a kamarátstvo, radosť a zábava. Čas kráčať, ako sa kráča po životných cestách, a priestor na rozhovor a priateľstvo. A tiež láskavá a dobrá prítomnosť dona Bosca.

Bol august 2015. Presnejšie povedané, bolo popoludnie 15. augusta a s 5 200 mladými z celého sveta sme prežívali medzinárodné stretnutie mládeže SYM Don Bosco, aby sme oslávili dvojsté výročie narodenia dona Bosca.

S idealizmom vzdialeným od reality sme si my organizátori mysleli, že by sme mohli zorganizovať pochod týchto 5 200 mladých z Turína na vŕšok v Becchi, kde Ján Bosco prišiel na svet. Bola to vzdialenosť asi 35 kilometrov. Ale rýchlo sme pochopili, že sa toho musíme vzdať, pretože by bolo veľmi ťažké držať sa programu s toľkými veselými a neposednými mladými. Nakoniec sme sa rozhodli pre niečo veľmi jednoduché a priamo spojené s jesennými výletmi dona Bosca s chlapcami. Cestu sme začali v Castelnuove, malom mestečku, kde bol Ján Bosco pokrstený a kde slávil jedny zo svojich „primícií“.

Dlhý a pestrofarebný zástup mladých prešiel celých osem kilometrov, ktoré nás delili od Becchi, v prudkom lejaku. Ten dážď prišiel podľa predpovede a prišiel načas. Ale pre tých mladých, zmoknutých ako kuriatka, to bolo ako pohladenie z neba.

Stále som si predstavoval dona Bosca medzi jeho chlapcami, nabalenými chlebom na obed či olovrant a hudobnými nástrojmi kapely určenými na veselé a hlučné večery v osadách, kde sa ubytovali.

Viete čo? Za tým všetkým je vzácna výchovná a duchovná perspektíva.

Mohol by som sám pokračovať v rozvíjaní tejto myšlienky, ale odovzdám slovo jednému z mojich spolubratov saleziánov Josému Miguelovi Núñezovi, ktorý svojím mimoriadnym prejavom píše:
„Don Bosco dlhé roky slávil sviatok Panny Márie Ružencovej v Becchi, sprevádzaný hlúčikom chlapcov, ktorí ho nasledovali s nepredstaviteľnou radosťou.

Boli to tí najlepší chlapci oratória. Stráviť niekoľko dní prázdnin s donom Boscom znemanalo pre všetkých fantastickú odmenu. Spočiatku ich bolo málo, ale čoskoro viac než sto.

Prvým stabilným cieľom bolo rodisko dona Bosca a jeho milovaný domov. Jeho brat Jozef s radosťou prijímal tento kŕdeľ chlapcov a čo najlepšie ich ubytoval v stodolách a stajniach, pričom sa staral o ich potreby. Spôsobili nejednu nepríjemnosť, ale dobrý Jozef to dokázal prehliadnuť a láskavo napraviť malé i veľké problémy.

Po roku 1858 don Bosco plánoval skutočné pochody obcami Piemontu a provinciami v blízkosti Turína. O plán cesty sa staral vopred a spoliehal sa na priateľov a dobrodincov, ktorí ich prijímali vo svojich domoch alebo pripravovali občerstvenie pre túto armádu pripravenú na boj, na boj proti hladu. Nikdy nechýbalo ovocie, čerstvo upečený chlieb alebo kúsok syra. To všetko veľkoryso ponúkali miestni obyvatelia nadšení zhonom, ktorý sa kňaz s povesťou svätca snažil upokojiť, väčšinou bez väčšieho úspechu.“

Roľníci zanechávali svoju prácu

Dostali sme niekoľko krásnych svedectiev o týchto dňoch zábavy a radosti od mnohých mladíkov, ktorí prežili nezabudnuteľné zážitky pri sprevádzaní dona Bosca. Anfossi, jeden z jeho chlapcov napísal: „Dodnes si tie výlety pamätám. Napĺňali ma radosťou a úžasom. Sprevádzal som dona Bosca na vŕškoch Monferrata v rokoch 1854 – 1860. Bola nás asi stovka mladíkov a už vtedy sme videli, akú povesť svätosti don Bosco požíval. Jeho príchod do tých dedín a mestečiek bol triumfálny. Farári z okolia a zvyčajne aj občianski predstavitelia vychádzali von, aby sa s ním stretli. Ľudia sa dívali z okien alebo vychádzali na ulicu, roľníci zanechávali svoju prácu, aby videli tohto svätca (...).“

Celá pedagogika dona Bosca je obsiahnutá v týchto jesenných výletoch. Rodinnosť a kamarátstvo, radosť a zábava. Čas kráčať, ako sa kráča po životných cestách, a priestor na rozhovor a priateľstvo. Prítomnosť dona Bosca je prítomnosťou dospelého, ktorý sprevádza mladých na ich ceste. Je to prítomnosť láskavá a dobrá. Slovo pre všetkých a gesto spoluúčasti a solidarity pre tých, ktorí majú väčšie ťažkosti dosiahnuť cieľ.

Hudba a slávnosť osviežili srdcia a prebudili nadšenie mladíkov, ktorí boli šťastní, že môžu byť nablízku otcovi, ktorého tak veľmi obdivovali a boli mu veľmi zaviazaní. Vstup chlapcov dona Bosca do týchto dediniek a mestečiek v Piemonte – v dokonalej formácii a hrajúc na hudobných nástrojoch – bol nezabudnuteľnou udalosťou.

Boh kráčal s nimi

Chlapci boli plní „údivu a radosti“. Don Bosco sa jedným prstom dotýkal neba, a pritom si užíval úsmevy svojich mladíkov a ich radostné piesne. Nikdy nechýbala modlitba a požehnanie s Najsvätejšou sviatosťou v kostole danej dediny, pretože aj Boh kráčal s nimi.

Láska nášho otca sa stala dôveryhodnou práve v rodinnej atmosfére počas cesty, v ktorej neskôr mnohí z tých mladíkov – bez toho, aby si to v tej chvíli uvedomovali – pokračovali v živote s ním. Omnoho viac ako na vŕškoch Monferrata.

V tejto chvíli rozmýšľam nad tým, aké dôležité je pozývať našich dospievajúcich a mladých, z ktorých mnohí sú úplne ponorení do digitálneho sveta, aby zažili bohatú a uspokojivú skúsenosť osobných stretnutí (nie cez malé alebo veľké obrazovky), vzácne zážitky vzájomného počúvania, spoločného smiechu, ponorenia do ticha v jednoduchej modlitbe, žasnutia nad západom slnka. Zažívať radosť pri oslovovaní starších ľudí, ktorí sedia pri dverách svojho domu alebo na lavičke v záhrade, a v podstate nasýtení naplneným životom oddychujú a sledujú, ako ľudia prechádzajú okolo.

Končím so slovami, ktoré nám pápež adresoval na našej generálnej kapitule, a teším sa z toho, že sme stále schopní snívať a pomáhaťiným snívať.

Z celého srdca vám prajem šťastné leto.

Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.