Pred 60 rokmi zomrel "otec" českých saleziánov

(Bratislava, 17. januára 2013) - 17. januára si saleziáni v Českej republike pripomínajú 60 rokov od úmrtia dona Ignáca Stuchlého – zakladateľa českého saleziánskeho diela.
Ignác sa narodil 14. januára 1869 v obci Boleslav. Vyrastal v rodine bohatej na kresťanské hodnoty aj napriek časom prenasledovania. Po skončení gymnázia v Olomouci započul volanie Pána a odišiel za donom Boscom do Talianska, do Turína. Don Rua ho poslal študovať na Valsalice, spolu s poľskými ašpirantmi. Stal sa priateľom Augustina Hlonda, budúceho kardinála a poľského primasa. Po noviciáte študoval v Ivrei filozofiu a agronómiu. Následne bol poslaný do Gorzie, kde učil a zároveň študoval teológiu. Mal množstvo povinností, ktoré plnil s veľkou láskou a zodpovednosťou. A tak sa stalo, že sa zabudlo na jeho kňazské svätenie. Ignác čakal a bol poslušný tak, ako to bude robiť celý život.

3. novembra 1901 bol Ignác Stuchlý kardinálom Misie vysvätený za kňaza pričom deň pred tým prijal diakonát. Mal 32 rokov. V nedeľu už sedel v spovedelnici na pútnickom mieste „Svätá hora“ v Gorici. Pred jeho spovedelnicou stál vždy veľký zástup kajúcnikov, pretože sa rýchlo roznieslo, že je múdrym a svätým kňazom. Táto pokorná a mlčanlivá práca v spovedelnici v Gorici trvala 13 rokov. Don Stuchlý túžil ísť na misie a Don Rua ho v roku 1921 poslal na juh NORD do Ljubljany. Mladá saleziánska komunita začala s nadšením budovať veľký kostol Panny Márie Pomocnice. Stavba však bola zastavená kvôli nedostatku materiálnych prostriedkov a veľkej biede. V roku 1910 sa začala balkánska vojna a po nej I. svetová vojna. Don Ignác bol poverený vedením komunity, a tak začal zápas o prežitie svojich spolubratov. Nedokončená stavba baziliky bola pokrytá plechom a čakala na lepšie časy. Keď skončila vojna, don Ignác začal dom od domu žobrať, aby udržal pri živote komunitu a aby sa pokračovalo v stavbe baziliky. Nakoniec bola bazilika dostavaná a v roku 1924 vysvätená.
V roku 1925 na žiadosť predstavených zanechal Juhosláviu a vrátil sa do Talianska. V komunite Perosa Argentina bolo už niekoľko rokov zopár Čechov, ktorí tam boli vyslaní na saleziánsku formáciu, aby sa tak v budúcnosti mohlo započať saleziánske dielo aj v Čechách. Don Stuchlý bol pozvaný, aby túto komunitu viedol. V roku 1927 bol poslaný do Československa, aby tam našiel dom, a založil komunitu. Ako prvý vybral a kúpil dom vo Fryštáku, ktorý práve opustili rehoľné sestry Nepoškvrneného Počatia. Ostatní Česi prišli z Perosa Argentina do Fryštáku na sviatok svätého Václava 28. septembra 1927. Don Ignác mal 58 rokov a bol veľmi unavený. Napriek tomu dokázal prijať úrad riaditeľa, a to od roku 1927 do roku 1934. Potom sa stal riaditeľom komunity v Ostrave. Ignác mal 66 rokov a už bol "otcom" českých saleziánov. 15. septembra bol don Stuchlý menovaný prvým inšpektorom novo zriadenej samostatnej českej Saleziánskej provincie. Vďaka jeho veľkorysej službe nastal veľký rozkvet povolaní... Pod jeho vedením vyrástlo v Československu 12 saleziánskych domov s 270 saleziánmi a ďalších 20 saleziánov, ktorí pracovali na misiách. Jeho pracovné nasadenie, jednoduchá zbožnosť – toľko pripomínaná donom Boscom – a láska prejavovaná k všetkým ľuďom urobila túto zem plodnou.

Prvého septembra 1939 začala II. svetová vojna napadnutím Poľska. 14. decembra tohto roku sa don Ignác dožil 70. rokov. Mal smutnú predtuchu, ale mlčal, usmieval sa a pozýval všetkých do práce. V júni 1941 napadlo Nemecko Sovietsky zväz. Dom v Moravskej Ostrave bol zabavený pre "vojenské potreby" a 50 saleziánov bolo poslaných na nútené práce do Nemecka. V roku 1943 bol tiež zabraný dom vo Fryštáku. Don Ignác prežíval so svojimi bratmi dni úzkosti. Neustále opakoval: "Príjmime všetko z Božích rúk". Počas tohto obdobia posilňoval prostredníctvom svojej služby v bratoch vieru a nádej. Po skončení vojny obnovil ašpirantúru, noviciát, filozofické a teologické štúdie. Otvoril domy pre mladých robotníkov. V roku 1947 ich mal inšpektorát dona Ignáca 5 v Čechách a 6 na Morave. 24. februára 1948 predal službu inšpektora donovi Antonínovi Dvořákovi. Don Stuchlý mal vtedy 79 rokov a konečne sa mohol vzdialiť do ústrania. Odišiel do Fryštáku ako spovedník, aby slúžil mladým ľuďom a sprostredkoval im Božie milosrdenstvo. V roku 1949 sa mu prudko zhoršilo už tak podlomené zdravie a 5. marca 1950 dostal záchvat mozgovej mŕtvice. Od tej doby bol pripútaný na lôžko. 15. marca boli všetky rehoľné domy v celej republike obsadené ozbrojenými jednotkami a rehoľníci boli deportovaní do sústreďovacích internačných kláštorov. Druhá hrozná búrka padla mlčky na dielo dona Bosca a dona Ignáca Stuchlého. Don Stuchlý bol umiestnený do domova dôchodcov v Lukove, ktorý ako radový chovanec nesmel opúšťať. V januári 1953 prišiel druhý mŕtvicový záchvat. Don Stuchlý zomrel v sobotu 17. januára vo veku 83 rokov. Napriek všetkým prenasledovaniam a utrpeniu sa jeho viera nikdy neotriasla. Bol pochovaný do zeme ako dobré zrno. Rozdával sa, aby utíšil hlad všetkých.
Zdroj: www.fma.cz