Don Artime: List jedného vďačného srdca

(Rím, 16. júna 2021) – Prinášame príhovor hlavného predstaveného z Bollettino Salesiano (číslo jún 2021).

„Viac-menej náhodou som narazil na obálku s listom, ktorú mi podala istá mladá žena, keď som navštívil saleziánske dielo v meste Americana v Brazílii v saleziánskej provincii Saõ Paolo.“

S radosťou sa s vami stretávam na tomto mieste, ktoré bolo drahé aj samému donovi Boscovi. V mnohých spravodajoch publikovaných počas jeho života (don Bosco žil jedenásť rokov po založení saleziánskeho mesačníka Il Bollettino Salesiano) náš dobrý otec rozprával čitateľom, čo sa deje na Valdoccu a v iných saleziánskych domoch, a tiež nadchýnal svojich chlapcov aj čitateľov správami, ktoré prichádzali z Ameriky – najskôr z Argentíny a potom aj z ďalších krajín.

Myslím, že aj dnes máme povinnosť byť nadšení a dávať vedieť o dobre, ktoré sa robí. Zároveň máme sprevádzať v bolesti – podobne ako v tejto chvíli –, a to nielen pre covid, ale aj pre utrpenie, ktoré momentálne prežívajú v Brazílii a v Indii. Táto skutočnosť nás vždy musí priblížiť k srdcu a bolesti druhých. Taký je život: je toho toľko, za čo treba byť vďační, veľa dôvodov na radosť, pre niekoho na plač, preto buďme po boku tých, ktorí trpia.

Ten, kto číta moje príhovory už sedem rokov, si určite všimol, že v tomto pozdrave sa snažím predovšetkým odovzdať niečo zo svojho života, niečo zo „zázrakov“, ktoré mi Pán umožňuje objavovať a vidieť po celom svete, aby som sprostredkoval jednoduché svedectvá, ktoré sa dotýkajú srdca. Ako napríklad toto:

Keď som si robil poriadok v papieroch, narazil som na obálku s listom, ktorú mi podala istá mladá žena, keď som navštívil saleziánske dielo v meste Americana v Brazílii v saleziánskej provincii Saõ Paolo.

Pamätám si, že počas tejto návštevy som zažil jedno z najbohatších a najhlbších stretnutí a rozhovorov s mladými, chlapcami a dievčatami istého veku (od 16 do 24 rokov). Dve hodiny sme hovorili o „ľudských i Božích veciach“. Bol to krásny dialóg s približne sto mladými z tohto saleziánskeho domu.

Keď som našiel ten list a znovu som si ho prečítal, povedal som si, že s „predpokladaným“ súhlasom Elian sa musím podeliť o jednoduchú správu, ktorú mi poslalo srdce mladej ženy, pretože v jednom saleziánskom dome našla miesto, atmosféru a ľudí, ktorí jej zmenili život.

Myslel som na dona Bosca, ktorý s nadšením umožňoval spoznať dobro, ktoré sa konalo, a ako jeho výchovný a evanjelizačný systém premieňal životy jeho chlapcov.
Dnes by bol rád, že môže pomôcť pri spoznávaní toho, čo hovoria mnohí mladí našej doby.
Niektorí sú možno nespokojní, ale mnohí sú šťastní v domoch dona Bosca, kde našli priateľov a radostné chvíle, o ktoré sa môžu podeliť, školu, ktorá ich pripravuje na život, plnosť života, aby spoznávali Boha v slobode, domov, ktorý prijíma bez podmienok, ako sa to stalo aj Elian.

Zmena v mojom živote

Vo svojom liste píše: „Americana 12. októbra 2017. Milý P. Angel, volám sa Elian T. S. a mám 17 rokov. Som dojatá, pretože sa mi nestáva často, aby som bola poctená prítomnosťou a pozornosťou niekoho, kto reprezentuje tých, čo robia takú krásnu a vznešenú prácu, ktorá predstavuje zmenu v mojom živote.

Môžem povedať, že tí, čo poznajú alebo jednoducho sú v kontakte so saleziánskym domom, už nie sú tými istými – bez ohľadu na náboženstvo, etnickú príslušnosť alebo farbu pleti. Učenie, hodnoty a láska, ktoré sa odovzdávajú nám mladým, majú moc pôsobiť na nás tak, aby ich stopa v nás zostala na celý život.

Do Ameriky som prišla v roku 2005 a napriek tomu, že pochádzam z odlišného náboženského prostredia, ako 7-ročná som sa začala zapájať do saleziánskeho sveta.

Na základe tohto kontaktu s históriou a dielom dona Bosca som mohla lepšie spoznať život a veľa z toho, čo toľkí mladí hľadajú vo svete a nenachádzajú. Mala som možnosť vidieť, že ťažké veci v živote sa dajú prekonať pomocou iných, prostredníctvom ich blízkosti a úsmevu na konci dňa. Zažila som, že kňazi domu, do ktorého chodievam, môžu byť často dobrými priateľmi a radcami a že nič nie je krajšie ako Božie pôsobenie v našom živote.

Nemôžem povedať, že to bolo vždy ľahké. Mnohokrát som cítila únavu a frustráciu a neraz som chcela zanechať záväzky a prácu, ale našťastie sa mi spolu s donom Boscom podarilo stretnúť ľudí (na ktorých tváre si vďačne spomínam), ktorí mi v každej chvíli pomáhali a nedovolili mi „stratiť sa“.

Ľudí, ktorí otvorili svoje srdcia, ukázali mi a naučili ma milovať ako Ježiš a zároveň tak, ako otec a učiteľ mladých miloval svojich chlapcov. Tak som sa mohla pridať k misijnému tímu, k Skupine Ježišovho Srdca a k Oratóriu svätého Dominika Savia, ktorému sa momentálne venujem a ktoré pre mňa jednoducho znamená veľmi veľa. Prostredníctvom úsmevov detí, s ktorými sa stretávam, totiž zažívam a cítim, že všetko stojí za to.

Viem, že hovorím veľa, ale nijaké zo slov, ktoré vychádzajú z mojich úst alebo sú tu napísané, by nestačili na to, aby preukázali moju vďačnosť a náklonnosť k tomuto mužovi viery, ktorý dal seba samého za nás mladých a za tých, ktorí dnes naďalej robia to isté, za saleziánov, mužov a ženy z týchto domov dona Bosca. Je to nádherné!
Ďakujem za všetko a za to, že ste naším hlavným predstaveným.

S veľkou láskou, Elian T. S.“

Toľko list mladej ženy. Neviem, kde je teraz. Možno na univerzite alebo na začiatku ďalšej etapy svojho života, možno pracuje, možno premýšľa o svojej budúcnosti a svojom životnom projekte, možno, možno… Nepochybujem však o tom, že to, čo nosí vo svojom srdci (a tento list je toho malou, ale vzácnou ukážkou), jej dá silu byť v živote skvelou ženou a iným dať zo seba to najlepšie. To je zmyslom výchovy a rodiny – pripraviť sa na život, aby v ňom človek vždy vydal zo seba to najlepšie.

Nech vás všetkých žehná Pán života.

Ángel Fernández Artime SDB / Preklad: Stanislav Veselský ASC / Foto: ANS

Podkategórie

©2013 Saleziáni don Bosca. Design by musho. Created by nic.sk

Táto stránka využíva v rámci poskytovania služieb cookies. Pokračovaním v návšteve stránky súhlasíte s ich používaním.Viac informácií vrátane informácií o ich odstránení a vypnutí nájdete TU.