Niekto raz povedal, že Rajec a okolie možno nazvať aj „saleziánskym údolím“. Vraj je to preto, lebo odtiaľ pochádza zo desať saleziánov. Jedného z nich, dona Jozefa Jantošku, si saleziáni i miestni veriaci pripomenuli v sobotu 29. marca 2025.
Spomienkovú svätú omšu celebroval delegát za saleziánsku rodinu don Pavol Grach a s ním koncelebrovali don Jozef Luscoň a vdp. Marek Mucha, ktorý tiež začínal u saleziánov.
Za miestnym tímom, ktorý inicioval túto slávnosť bol pán Jaroslav Slyško. Ten si dlhý čas dopisoval s donom Jantoškom a okrem iného povedal: „Don Jozef prišiel na krátky čas na Slovensko v roku 1970 a pozval nás, aby sme išli za ním na misie. Nestalo sa, ale po revolúcii som mal veľký sen – aspoň rodnú zem mu doniesť na jeho hrob. Nevyšlo ani to. Tak sa aspoň teším, že si takto spomíname na tohto vzácneho muža.“
Kto vlastne bol don Jantoška? Narodil sa 29. 3. 1908 v Rajci. Ako 12-ročný išiel k saleziánom do Šaštína, ako 18-ročný na misie do juhoamerického Peru. Tam absolvoval aj noviciát, teologické štúdiá a v roku 1937 kňazskú vysviacku. Po nej vyše 50 rokov pôsobil na jednej saleziánskej škole. Ako profesor učil mladých fyziku, chémiu, geografiu a zároveň bol aj ich duchovným otcom.
„Bol nesmierne pracovitý, veľmi zručný a vyznal sa najmä v elektrotechnike. Na škole porobil elektrické rozvody. Mal aj dielňu, v ktorej opravil všetky možné elektro prístroje. Bol tým taký známy, že mu na opravu zvážali saleziáni z celej krajiny všelijaké výrobky. Nebolo elektro zariadenia, ktoré by nedokázal opraviť. Ba zhotovil aj filmovú premietačku a tridsať rokov premietal filmy,“ opísal kedysi dona Jatošku jeho predstavený.
Don Jozef bol aj veľmi vtipný. V Pozdrave, v spravodaji slovenských saleziánov v zahraničí píše: „Ja som zralý, nie starý. Mám štrnásť chorôb, ale doktor mi povedal, že zomriem na nemoc, ktorú ešte nemám. Kikiríkam vám mnoho zdravia a požehnania.“ O tých chorobách mu lekár povedal, keď mal sedemdesiat rokov. Don Jantoška ich ešte „požil“ desať. Zomrel 26. 2. 1988 na infarkt.
Spomienková slávnosť v Rajci pokračovala priateľským posedením na fare. A prítomní saleziáni si odniesli aj tieto postrehy: „Uvedomujeme si, akú hlbokú stopu urobila táto generácia saleziánov vo svojom rodisku. Ako si miestni veriaci odovzdávajú ich odkaz ďalej. Bolo to vidieť aj na ich starostlivosti o svojich vnukov a vnučky. Sú pre nás vzorom, ako sa dá šíriť charizma dona Bosca v čase i priestore. Bohu vďaka za takýchto ľudí,“ uzatvárajú saleziáni.
Informoval: Jozef Luscoň, SDB
