(ANS, Vatikán, 16. októbra 2019) – Jednou z osobností intelektuálneho, pastoračného a misijného významu na biskupskej synode o Amazónii je don Juan Bottasso SDB. Vyštudovaný antropológ, vysvätený za kňaza v roku 1963, už viac ako pol storočia žije v Amazónii. V otvorenom liste synodálnym otcom zhromaždeným vo Vatikáne predkladá dva návrhy: „Amazonská cirkev si začína uvedomovať a pokorne sa ospravedlňuje“ a „slávnostne vyzýva všetky kresťanské skupiny, aby prestali deliť ľud Amazónie“.
Otvorený list Synodálnym otcom
Katolícka cirkev je v Amazónii prítomná už od 16. storočia. Stovky a stovky mužov prekonali obrovské ťažkosti a popasovali sa s bariérami, ktoré bránili prieniku do tohto obrovského regiónu, aby celý život zasvätili evanjelizácii ľudských spoločenstiev, ktoré ho obývali a obývajú. Od druhej polovice 19. storočia sa tej istej misii zasvätil aj impozantný počet žien. Je absolútne nemožné pochybovať o dobrej viere, ktorá ich motivovala, ani o obrovskej hodnote ich obety, ale musíme uznať, že v centre ich činnosti bolo aj niečo sporné.Je zrejmé, že by bolo nespravodlivé chcieť súdiť minulosť podľa súčasných kritérií, malo by sa však povedať, že sa nepodarilo, aby evanjelium vzbudilo prorockejšiu víziu. Misijná činnosť bola veľkorysá, ale paternalistická, s veľkým úsilím vyučovať, ale bez trpezlivosti učiť sa. Viac ako dialóg bola to indoktrinácia. Domorodci boli stále považovaní za neplnoletých.Rôzne štáty, ktoré nemali pripravený personál ochotný trvalo žiť v odľahlých a nesmierne nepohodlných oblastiach, delegovali Cirkev prostredníctvom apoštolských vikariátov a prelatúr, aby tak integrovali amazonské národy do svojej vlastnej národnosti. Tento záväzok bol prijatý s nadšením, ale nie vždy bral ohľad na kultúrne hodnoty príjemcov. Ak sa chcete o tom presvedčiť, stačí sa pozrieť na jazyk, ktorý používali misionárske časopisy len pred pár desaťročiami. Keďže veľa domorodých ľudí študovalo a má prístup k týmto materiálom, je trochu trápne vidieť dojem, ktorý to v nich vzbudzuje.
Z toho všetkého vyplýva, že by bolo vhodné, aby si to amazonská cirkev uvedomila a pokorne sa ospravedlnila.
Existuje však ešte ďalšia téma, ktorá sa netýka minulosti, ale je úplne aktuálna.Pôvodné obyvateľstvo celej Amazónie tvorí asi dva milióny osôb; ale ide o konšteláciu národov s nesmierne odlišnými jazykmi, históriou a kultúrami. Niektoré národy majú len niekoľko stotisíc členov. Sú obkľúčení okolitou spoločnosťou, zbavení svojich teritórií, ohrození nadnárodnými spoločnosťami, dezorientovaní globalizáciou, ktorá stiera všetky rozdiely. Tieto chudobné skupiny sú už samé o sebe krehké. Kresťania rôzneho zamerania (katolíci, protestanti rôznych vyznaní) ich ešte viac oslabujú tým, že do týchto národov vnášajú rozdelenia zrodené vo vzdialených krajinách svojho pôvodu. Ježiš Kristus, ktorý chcel byť putom jednoty a spoločenstva, sa ohlasuje spôsobom, ktorý rozdeľuje.Táto synoda by mala byť príležitosťou osloviť všetky kresťanské skupiny slávnostným pozvaním, aby prestali deliť národy Amazónie.
Ohlasujme Ježiša ako jediného Spasiteľa; odovzdávajme jeho posolstvo, ktoré hovorí o bratstve, solidarite, odpustení a nedávajme do centra pozornosti naše teologické rozdiely, hoci je ich potrebné rešpektovať. Spojme všetky naše sily, aby sme spoločne bojovali vo veľkých bitkách, ktorým musia títo bratia čeliť a od výsledku ktorých závisí ich prežitie: ochrana životného prostredia, ochrana územia, uznanie hodnoty ich kultúry. Takto si všimnú nielen to, že stúpenci Ježiša Krista sú na ich strane, ale aj, že oni sami sú súčasťou Cirkvi, ktorá nechce nič iné, iba ich dobro.
don Juan Bottasso, SDB
ANS OnMisdb
