100 rokov od narodenia básnika saleziána Štefana Sandtnera

(Bratislava, 21. apríla 2016) – V posledný aprílový deň by sa bol dožil Štefan Sandtner, básnik, salezián kňaz, pedagóg, prekladateľ a politický väzeň svojich 100 rokov. Saleziáni don Bosca na Slovensku, Konfederácia politických väzňov Slovenska a Mesto Pezinok pripravili dvojdňové oslavy tohto jubilea.

Na deň narodenia Štefana Sandtnera, 30. apríla, sa v Bratislave u saleziánov na Miletičovej uskutoční spomienkový večer s názvom „… ako strom zasadený pri vode …“. Pásmo poézie, slova, hudby a svedectiev sa začne o 17.00 h v bratislavskom Kostole Márie Pomocnice na Miletičovej 7 a bude pokračovať o 18.00 h bohoslužbou.

V rodnom meste Štefana Sandtnera, v Pezinku, v piatok 29. apríla 2016 o 18.00 Konfederácia politický väzňov Slovenska a Mesto Pezinok odhalia tomuto významnému rodákovi pamätnú tabuľu na bytovom dome na Záhradnej 11, kde prežil najväčšiu časť života.

Štefan Sandtner ako básnik sa radí spolu s menami ako Janko Silan či Svetloslav Veigl do druhej vlny slovenskej katolíckej moderny zo 40-tych rokov minulého storočia. Keď bol v čase komunistickej totality odsúdený na 15 rokov, ani vtedy neprestal tvoriť poéziu. Jeho tvorba nerezignovala na krásu slova a hĺbku ľudského posolstva, ani na bezprostrednú ľudskú komunikatívnosť. Prvé dve jeho zbierky, Noctes et dies a Malí adorátori, vyšli tlačou v Ríme v rokoch 1966 a 1983. Na Slovensku mu vyšlo v 90-tych rokoch ďalších osem zbierok, medzi nimi Stromy, Žalár môj žaltár, Vtáčia symfónia. V roku 2003 mu prezident Rudolf Schuster udelil medailu prezidenta republiky za celoživotnú literárnu tvorbu, vo februári 2006 mu Rada pre vedu, vzdelanie a kultúru Konferencie biskupov Slovenska udelila cenu Fra Angelico, a v tom istom roku dostal aj pamätnú medailu Spolku slovenských spisovateľov za významný prínos v rozvoji slovenskej literatúry.

ŽivotopisŠtefan Sandtner sa narodil v Pezinku 30. apríla 1916 v rodine Štefana a Eugénie Sandtnerovcov ako tretí zo štyroch súrodencov. V Pezinku ho ako chlapca fascinovali kostolné zvony a veže, bol zvonárikom, ako to opísal vo svojich básňach. Vplyv na jeho duchovné povolanie malo náhodné stretnutie so saleziánom donom Jánom Hlubíkom. K saleziánom vstúpil roku 1929 v Šaštíne. Po noviciáte vo Svätom Beňadiku zložil prvé rehoľné sľuby 31. 7. 1934. Teologické štúdiá absolvoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme a tam bol aj vysvätený za kňaza 20. 3. 1943, v Bazilike Sacro Cuore pri hlavnej železničnej stanici. Po vysviacke prednášal na teologickom učilišti vo Svätom Beňadiku a v roku 1945 sa stal školským radcom na biskupskom gymnáziu v Trnave. Tzv. „barbarská noc“ z 13. na 14. apríla 1950 ho zastihla v Šaštíne, odkiaľ bol aj on internovaný do centralizačného kláštora v Podolínci. Ešte v roku 1950 bol hospitalizovaný pre problémy so srdcom v Štátnej nemocnici v Bratislave, kde sa zoznámil s dnes už blahoslavenou sestrou Zdenkou Schelingovou. Tá mu pomáhala predlžovať pobyt v nemocnici a umožnila mu tajne slúžiť sv. omše. Priamo v nemocnici ho štátna moc 5. 5. 1951 zatkla a bol väznený v Bratislave a v Leopoldove. Po krutom vyšetrovaní bol 22. 2. 1952 odsúdený na 15 rokov, v súdnom procese Titus Zeman a spol. Väznený bol v Leopoldove, Bratislava, Ilave a na Mírove. Vo väzení zložil aj viaceré svoje básne, ktoré si len pamätal alebo vyrábal knižočky zo staniolu vo formáte 1x3cm. Keď mu pri prehliadke našli zapísaných 10 slov, dostal 10 dní korekcie. Do väzenia sa dostala na 7 rokov aj jeho sestra Marta Sandtnerová (1918-2005). Štefan Sandtner bol prepustený na amnestiu v roku 1960 a do odchodu do invalidného dôchodku v roku 1968 pracoval ako skladový robotník v OSP Pezinok. Popritom v tajnosti vykonával duchovnú službu medzi mnohými ľuďmi, venoval sa spisovateľskej činnosti, pričom písal pod rôznymi pseudonymami. Viaceré jeho knihy boli vydané v Ríme. Neustále bol sledovaný a boli u neho vykonané viaceré domové prehliadky, počas ktorých mu zhabali veľa písomností. V období normalizácie mohol spovedávať v kostole v Pezinku a vypomáhať v Modre. Počas väznenia v Ilave zachránil kríž z bývalej väzenskej kaplnky, pri ktorom neskôr v Pezinku denne slúžil sv. omšu. Po revolúcii roku 1989 sa presťahoval do saleziánskeho domu na Miletičovej 7 v Bratislave, no každý víkend prichádzal do Pezinka za sestrou a za spolubratmi do charitného domova. V Bratislave bol známy najmä ako obľúbený spovedník. Po krátkej hospitalizácii v nemocnici kvôli viacerým zlomeninám po páde, zomrel 14. augusta 2006 v Štátnej nemocnici v Bratislave, v tej istej nemocnici, odkiaľ ho vzali do väzenia. Pochovaný je v saleziánskej hrobke na cintoríne v Bratislave-Vrakuni.

rhsdb

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.