Don je talianske označenie pre kňaza a oslovenie „don Bosco“ sa medzi ľuďmi rozšírilo s takou obľubou, že Jánovi Melicharovi Boscovi ostalo dodnes.
Ján Bosco sa narodil v roku 1815 v chudobnej roľníckej rodine na severe Talianska. Keď mal 25 rokov, stal sa kňazom. Svoju činnosť začal v polovici 19. storočia v talianskom Turíne. Venoval sa výchove chudobných a opustených chlapcov, ktorí nemali kde bývať a mali nízke vzdelanie. Celý svoj život venoval tomu, aby pomohol týmto „uličníkom“ stať sa čestnými občanmi a dobrými kresťanmi.
DA MIHI ANIMAS, CETERA TOLLE
don Bosco
Daj mi duše, ostatné si vezmi
Založil pre nich miesto nazývané oratórium, kde sa mohli zhromažďovať a nazývať ho svojím domovom. Poskytol im tak rodinné prostredie, dielne a triedy na výučbu remesla, ale predovšetkým zaviedol preventívny štýl výchovy. Veril, že výchova je „záležitosťou srdca“, a deti musia byť nielen milované, ale aj vedieť, že sú milované.
Don Bosco založil rehoľnú kongregáciu, ktorú pomenoval podľa svojho patróna – Spoločnosť sv. Františka Saleského. Už počas svojho života pracoval na vytvorení širokej siete ľudí, ktorí budú v práci pre mladých pokračovať. Pred jeho smrťou v roku 1888 mala kongregácia 64 domov a viac ako tisíc členov po celom svete. O 46 rokov neskôr Cirkev dona Bosca vyhlásila za svätého. Je patrónom učňov, vydavateľov a nesie titul Otec a učiteľ mládeže.
