Krátky životopis
Alojz Guanella sa narodil vo Fracisciu di Campodolcino v údolí San Giacomo (Sondrio) na severe Talianska dňa 19. decembra 1842. Osobitná geografická poloha krajiny, v ktorej Alojz vyrastal, vyformovala jeho pevný charakter: stálosť, miernosť a ducha obety. Od iných sa odlišoval veľkou vierou obohatenou a živenou ľudovou zbožnosťou, ktorú „vdychoval“ vďaka svojej blízkosti k jednoduchým a chudobným ľuďom. Študoval v Kolégiu Gallio v mestečku Como a v rôznych diecéznych seminároch. V roku 1866 bol vysvätený za kňaza a krátko nato ho vymenovali za farára v Savone. S veľkou horlivosťou sa obetoval pre mladých, zaujímal sa o ich školskú dochádzku a snažil sa obnoviť pôsobenie Katolíckej akcie.
Súčasne sa skontaktoval s donom Boscom. Saleziánska charizma ho tak uchvátila, že sa pokúsil otvoriť kolégium pre mladých. No jeho plány nevyšli. Napriek tomu chcel zostať s donom Boscom a v roku 1875 sa stal saleziánom. Mal na starosti Oratórium sv. Alojza v Turíne a onedlho bol vymenovaný za direktora Kolégia Dupraz v Trinite (Cuneo).
V Saleziánskej kongregácii zostal tri roky, Pán totiž zariadil veci inak – biskup ho povolal späť do diecézy. Alojz sa nebál brániť svojich mladých a svojich chudobných ani pred silou mocných a politikov, hoci nie vždy úspešne, keďže bol nútený zatvoriť školu pre deti a chudobných v Traone.
Potom ho biskup poveril vedením útulku pre starých chudobných ľudí. Tam našiel skupinu uršulínok a vytvoril z nich novú kongregáciu – Spoločnosť dcér Panny Márie Božej prozreteľnosti. Venovali sa výchove mládeže, najmä najchudobnejšej a na okraji spoločnosti, starali sa o mentálne chorých, no nielen o nich, a sprevádzali a pomáhali opusteným starým ľuďom.V mestečku Como zriadil Dom Božej prozreteľnosti a ústredným miestom sa stala svätyňa zasvätená Božskému Srdcu.
Don Guanella, podporovaný biskupom, založil aj mužskú rehoľnú vetvu – Spoločnosť služobníkov Božej lásky, ktorá mala to isté poslanie ako ženská. Jeho kongregácie sa dodnes úspešne rozvíjajú v Taliansku, Švajčiarsku a v Spojených štátoch.Na pomoc zomierajúcim založil Nábožný spolok svätého Jozefa. Vybudoval viaceré kostoly a diela pre emigrantov a ľudí na okraji spoločnosti. To, čo nadobudol počas skúsenosti s donom Boscom, nebola iba prednostná láska k mladých (o tú sa snažil počas celého svojho života), ale osobitá poslušnosť sprevádzaná mnohými obetami v konfrontácii s predstavenými.
Bol poslušný biskupovi ako don Bosco, a to aj napriek tomu, že veľa trpel a bol nepochopený. Zomrel v mestečku Como 24. októbra 1915.
Za blahoslaveného bol vyhlásený 25. októbra 1964.
