Rok 2025 je Jubilejným rokom Katolíckej cirkvi. Pre Baku sa s ním spája aj naše vlastné jubileum – 25 rokov saleziánskej misie. Dvadsaťpäť rokov uplynulo od chvíle, keď Svätá stolica zriadila osobitnú cirkevnú štruktúru Missio sui iuris bakuensis a zverila ju do starostlivosti slovenským saleziánom.
Korene v zabudnutí a prenasledovaní
Kresťanstvo má na území dnešného Azerbajdžanu hlboké korene – o jeho prítomnosti svedčia dodnes ruiny starobylých kláštorov a chrámov v horských oblastiach. V 20. storočí však Cirkev prešla drastickým prenasledovaním. Počas sovietskeho režimu boli katolícke chrámy v Baku či Gendži zničené, iné sa zmenili na sklady či továrne. Posledný kňaz, Štefan Demurov, bol v roku 1932 popravený.
Keď Azerbajdžan po rozpade Sovietskeho zväzu získal nezávislosť, na jeho území už nebol ani jeden katolícky kostol či kňaz. Preto bolo veľkou udalosťou, keď v roku 1997 prišiel na pozvanie biskupa z Tbilisi Mons. Giuseppe Pasotta do Baku poľský kňaz Jerzy Pilus. V prenajatom byte začal slúžiť omše pre zahraničných katolíkov a hľadať zvyšky miestneho spoločenstva. Za dva roky zhromaždil malú skupinu veriacich, ktorá sa stala základom budúcej farnosti.
Nový začiatok so saleziánmi
V septembri 1999 sa generálny predstavený SDB don Edmund Vecchi obrátil na slovenskú provinciu s prosbou prevziať túto mladú misiu. Provinciál spolu so spolubratmi odpovedali kladne a už 14. septembra 2000 bola v Baku oficiálne zriadená saleziánska komunita Panny Márie Pomocnice. Jej prvými členmi boli don Jozef Daniel Pravda, br. Marián Kališ a don Štefan Kormančík.
Komunita našla dom na Tejmura Aliyeva ulici, ktorý prerobili: z bývalej pekárne vznikla kaplnka, knižnica a miestnosti na katechézy. Na poschodí bolo skromné bývanie pre spolubratov.
Prvé roky boli ťažké. Spolu s liturgiou v angličtine pre diplomatov a zahraničných veriacich začali viesť aj pastoráciu v ruštine, keďže tá bola po stáročiach pod Ruskou ríšou najrozšírenejším jazykom. Zároveň sa učili aj azerbajdžančinu, aby mohli byť bližšie ľuďom.
Misia nebola len o liturgii. Saleziáni sa od začiatku zaujímali o deti a mladých. Zapojili sa do pomoci utečencom z Náhorného Karabachu – denne pre nich pripravovali a rozdávali jedlo.
Ľudia, ktorí tvorili dejiny
Za 25 rokov pôsobilo v Baku 13 saleziánov, ktorí zanechali v misii svoju stopu, od zakladateľov až po tých, ktorí tu pôsobia dodnes. Popri nich prinieslo svoj čas, srdce a energiu 24 dobrovoľníkov, prevažne zo Slovenska, ktorí v rokoch po roku 2004 slúžili deťom a mládeži.
Významným krokom bolo aj príchod sestier saleziánok. V roku 2015 do Baku prišli prvé sestry Slávka Butková a Andrea Mladošová. V roku 2017 tu bola oficiálne zriadená komunita sv. Terézie z Avily. Odvtedy pôsobilo v misii spolu 6 sestier, ktoré obohatili apoštolát o prácu s deťmi a rodinami.
Toto 25. výročie je pozvaním nezabudnúť na všetkých, ktorí písali dejiny misie v Azerbajdžane – spolubratov, dobrovoľníkov, sestry i miestnych veriacich. Ako pripomínal don Macák: „Čo nie je zapísané, akoby ani nikdy neexistovalo.“
Aj preto vzniká táto kampaň – aby fakty, spomienky a príbehy neupadli do zabudnutia. A aby sa misia v Baku stala povzbudením pre ďalších, ktorí budú pokračovať v ceste don Bosca – aj tam, kde je Cirkev malá, ale živá. Spolu tvoríme misie.
Staňte sa súčasťou tejto misie – váš pravidelný dar umožní bratom prinášať evanjelium, vzdelanie, či jedlo k ľuďom, ktorí by bez nich nepoznali istotu Božej lásky. Ďakujeme, že ste v tom s nami. Spolu tvoríme misie.
