(Rím, Taliansko 31. marca 2014) – Napoludnie posledný marcový deň prijal Svätý Otec František vo Vatikáne na osobitnej audiencii všetkých účastníkov 27. generálnej kapituly, na čele s hlavným predstaveným a hlavnou radou.
Svätý Otec najprv zaželal hlavnej rade, aby vedela slúžiť pri spravovaní a riadení kongregácie, a potom sa v príhovore dotkol viacerých bodov. O donovi Boscovi povedal, že svoje heslo – Daj mi duše, ostatné si vezmi – posilňoval „ďalšími dvoma prvkami: práca a miernosť. Spomínam si, ako v kolégiu bolo zakázané ísť na siestu … miernosť …! Saleziánom i nám! «Práca a miernosť – hovorieval – privedú kongregáciu k rozkvetu». Keď myslíme na prácu pre dobro duší, sme schopní prekonať pokušenie duchovnej svetáckosti, nehľadať iné veci, iba samého Boha a jeho kráľovstvo. Miernosť je potom zmysel pre mieru, byť spokojným, byť jednoduchým.“
O výchove mladých povedal, že ich treba vychovávať „ku práci v spoločnosti podľa ducha evanjelia, ako uskutočňovateľov spravodlivosti a pokoja, a ku tomu, aby v Cirkvi žili ako protagonisti.“ A ak ide o prácu s mladými, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí žijú v toľkých závislostiach, Svätý Otec silne zdôraznil, že kritériom pre výber personálu pre túto prácu je, že „do tejto práce treba poslať najlepších, tak?! Najlepších!“
V závere sa dotkol aj rozmeru bratského života v komunitách, ktorý – ak sa prežíva v autentických vzťahoch a hlbokej komunikácii – je svedectvom poľudšťujúcej sily evanjelia.
VR, rhsdb
Fotogaléria z audiencie– – -Plné znenie príhovoru Svätého Otca (zdroj Vatikánsky rozhlas):
FRANTIŠEK, PÁPEŽ Príhovor účastníkom generálnej kapituly Saleziánskej spoločnosti sv. Jána Bosca (saleziáni)
Drahí bratia,
vitajte! Ďakujem donovi Ángelovi za jeho slová. Jemu a novej hlavnej rade želám, aby vedeli slúžiť vo vedení, sprevádzaní a podporovaní Saleziánskej kongregácie na jej ceste. Duch Svätý nech vám pomáha zachytávať očakávania a výzvy našich čias, najmä od mladých, a interpretovať ich vo svetle evanjelia a vašej charizmy.
Myslím, že počas kapituly – ktorá má tému „Svedkovia evanjeliovej radikálnosti“ – ste mali vždy pred sebou dona Bosca a mladých; a dona Bosca s jeho mottom „Da mihi animas, cetera tolle“ (Daj mi duše, ostatné si vezmi). On posilňoval tento program ďalšími dvoma prvkami: práca a miernosť. Spomínam si, ako v kolégiu bolo zakázané ísť na siestu … miernosť …! Saleziánom i nám! «Práca a miernosť – hovorieval – privedú kongregáciu k rozkvetu». Keď myslíme na prácu pre dobro duší, sme schopní prekonať pokušenie duchovnej svetáckosti, nehľadať iné veci, iba samého Boha a jeho kráľovstvo. Miernosť je potom zmysel pre mieru, byť spokojným, byť jednoduchým. Chudoba dona Bosca a mamy Margity nech inšpiruje každého saleziána a každú vašu komunitu ku životu založenému na tom podstatnom a na jednoduchosti (prostote), ku blízkosti k chudobným, k transparentnosti a zodpovednosti v spravovaní hmotných dobier.
1. Evanjelizácia mladých je poslaním, ktoré vám v Cirkvi zveril Duch Svätý. Je však úzko spojená s ich výchovou: cesta viery sa začleňuje do rastu a evanjelium obohacuje aj ľudské vyzrievanie. Je treba pripravovať mladých ku práci v spoločnosti podľa ducha evanjelia, ako uskutočňovateľov spravodlivosti a pokoja, a ku tomu, aby v Cirkvi žili ako protagonisti. Kvôli tomu siahajte po potrebnom pedagogickom a kultúrnom prehlbovaní sa a adžornovaní, aby ste mohli odpovedať na aktuálnu núdzovú situáciu výchovy. Skúsenosť dona Bosca a jeho „preventívny systém“ nech sú vám vždy oporou v úsilí žiť s mladými. Prítomnosť uprostred nich nech sa vyznačuje tou nežnosťou, ktorú don Bosco nazval láskavosť, aj pri hľadaní „nových jazykov“, ale dobre vediac, že reč srdca je jazykom základným pre priblíženie sa, aby ste sa stali ich priateľmi.Tu je podstatná dimenzia povolania. Niekedy sa povolanie k zasvätenému životu pletie s voľbou pre dobrovoľníctvo, a táto skreslená vízia nerobí dobre reholiam. Budúci rok 2015, venovaný zasvätenému životu, bude vhodnou príležitosťou predstaviť mladým jeho krásu. Treba sa v každom prípade vyhnúť čiastkovým víziám, aby sme nepovzbudzovali k takým odpovediam na povolanie, ktoré budú krehké a podoprené slabými motiváciami. Apoštolské povolania sú obyčajne ovocím dobrej pastorácie mládeže. Starosť o povolania si žiada osobitnú pozornosť: predovšetkým modlitbu, potom vhodné aktivity, osobný prístup, odvahu ponúkať, sprevádzanie, zapojenie rodín. Geografia ohľadom povolaní sa zmenila a mení sa, a to znamená nové požiadavky na formáciu, sprevádzanie a rozlišovanie.
2. Pri práci s mladými stretáte svet mladých vyčlenených na okraj. A toto je hrozné, však? Dnes je hrozné pomyslieť, že tu, na západe, je 75 miliónov mladých bez práce! Pomyslime na obrovskú skutočnosť nezamestnanosti, s toľkými negatívnymi dôsledkami. Pomyslime na závislosti, ktoré sú, žiaľ, toľké, ale pochádzajú zo spoločného koreňa nedostatku skutočnej lásky. Ísť v ústrety mladým na okraji spoločnosti si žiada odvahu, zrelosť a veľa modlitby. A do tejto práce treba poslať najlepších, tak?! Najlepších! Môže tu byť riziko nechať sa pohltiť entuziazmom, a poslať na tieto hranice osoby s dobrou vôľou, ale nevhodné na to. Preto je potrebné pozorné rozlišovanie a trvalé sprevádzanie. Kritérium je toto: idú tam najlepší! „Tohto potrebujem, aby bol predstaveným tam, aby študoval teológiu…“ Ale ak ty máš toto poslanie, pošli ho tam! Najlepších!
3. Bohu vďaka, vy nežijete a nepracujete ako izolovaní individualisti, ale ako komunity: a ďakujte Bohu za toto! Komunita podporuje celý apoštolát. Často je v rehoľných komunitách napätie, s rizikom individualizmu a rozptýlenosti, pričom je naopak potrebná hlboká komunikácia a autentické vzťahy. Poľudšťujúca sila evanjelia je dosvedčovaná prežívaným bratstvom v komunitách, v prijímaní, úcte, vzájomnej pomoci, pochopení, zdvorilosti, odpustení a radosti. Rodinný duch, ktorého vám zanechal don Bosco, veľmi pomáha v tomto smere, podporuje vytrvalosť a robí rehoľný život príťažlivým.
Drahí spolubratia, dvojsté výročie narodenia dona Bosca je už predo dvermi. Bude to vhodný moment, aby ste znovu ponúkli charizmu vášho zakladateľa. V živote vašej kongregácie nikdy nechýbala pomoc Márie Pomocnice, a istotne nebude chýbať ani v budúcnosti. Jej materský príhovor nech vám zaistí od Boha želané a očakávané ovocie. Žehnám vám a modlím sa za vás, a, prosím vás, modlite sa za mňa! Ďakujem!