(Rím, Taliansko, 26. marca 2014) – Slovenský provinciál saleziánov don Karol Maník píše z generálnej kapituly v Ríme o zážitkoch pri voľbe desiateho nástupcu dona Bosca.- – -Bolo to pre mňa veľmi zaujímavá, historická a hlboká udalosť. Pred šiestimi rokmi to vraj nebolo až také zložité a delegáti potvrdili hladko dona Cháveza. Tento krát sme všetci vedeli, že to musí byť niekto iný a asi nikto nedokázal jasne ukázať na osobu, ktorá by sa dostávala do centra pozornosti. Tak som si povedal, že to musí byť naozaj dielo Ducha Svätého a som zvedavý, ako to On vyrieši. Tiež z celej atmosféry kapituly som vycítil túžbu po zmene, po niekom novom, po druhom „Františkovi“, ktorý dokáže v jednoduchosti a skromnosti urobiť vážnejšie rozhodnutia.
Rozlišovanie v pondelok prebehlo veľmi pekne, pokojne a uzobrane. Najprv sme vzývali Ducha Svätého a potom nám ponúkol páter José Garcia Paredes CMF niekoľko myšlienok z Písma Svätého a krátku úvahu o rozlišovaní. Nasledovala osobná modlitba, uvažovanie a ako výsledok každý napísal jednu hlavnú výzvu, o ktorej si myslí, že je dôležitá pre kongregáciu. Tie najčastejšie opakované nám predstavili a išla druhú časť úvahy o rozlišovaní osôb. Znova sme išli do ticha a každý napísal jednu vlastnosť, ktorú by mal mať nový hlavný predstavený. Videl som, že sme sa pekne zhodli. V treťom kole rozlišovania každý napísal jedno meno. Skrutátori to zrátali a predstavili nám päť najčastejšie spomínaných mien. Následne sme sa išli znova modliť a premýšľať nad menami, prípadne sa aj poradiť s inými. Na konci toho sme znova napísali meno jedného vhodného kandidáta. A na záver dňa sme mohli vidieť zoznam hlavných kandidátov aj s počtami hlasov. Toto všetko bolo iba predbežné hlasovanie a v utorok nás čakalo už hlasovanie „naostro“.
V utorok ráno na slávnosť Zvestovania Pána sme mali svätú omšu, ktorej predsedal don Chávez a potom hneď po raňajkách sme sa zatvorili do auly. Prečítal sa spôsob voľby a sekretári rozdali lístky, na ktoré každý delegát napísal jedno meno. Potom nás volali postupne po mene a prinášali sme lístky do urny. Následne sa lístky zrátali a začali sa nahlas čítať. S napätím sme sledovali mená a počty hlasov a čakali, či v prvom kole získa nejaký kandidát nadpolovičnú väčšinu hlasov. Všetko sme to sledovali naživo cez projektor na plátne nad predsedníckym stolom. Keď sa hlasy dona Fernandéza blížili k nadpolovičnej väčšine aula sa začala chvieť, pripravovali sme si fotoaparáty a striehli počet. Následne aula povstala a za jasotu sme všetci tlieskali. Don Fernandéz začal prijímať gratulácie, ale don Chávez nás zastavil a museli sme dokončiť rátanie počtu hlasov. Potom sa don Chávez spýtal dona Fernandéza, či prijíma voľbu, a keď ju prijal, začali sme tlieskať a každý mu išiel osobne zablahoželať.
Tak sme zvolili hlavného predstaveného v prvom kole a ja som sa mohol presvedčiť, že to naozaj viedol Duch Svätý… To, čo som si nevedel predstaviť na začiatku kapituly, ako vyberieme meno, stalo sa realitou veľmi rýchlou a hladkou. To je ten rozdiel medzi inými voľbami a týmito – do týchto jednoznačne vstúpil Duch Svätý. Je mi cťou, že som to mohol zažiť.
A ešte jedna zaujímavosť. Toto je asi prvý hlavný predstavený v dejinách saleziánskej kongregácie, ktorý nebol predtým členom generálnej rady…