(ANS, Turín 21. februára 2020) – „Aby sme mohli uskutočniť rozlišovanie a potrebnú obnovu, nestačia iba historici, teológovia, politici, organizátori; sú nevyhnutní ľudia nazývaní duchovní, ľudia viery, citliví na Božie veci a ochotní ku odvážnej poslušnosti, ako bol náš zakladateľ,“ pripomenul hlavný predstavený don Ángel Fernández Artime výrok z 20. generálnej kapituly.
V tomto duchu sa odvíja program dopoludnia 19.-20.-21. februára, ktorý je venovaný uvažovaniu a modlitbe.
Don Rossano Sala, docent zo Saleziánskej pápežskej univerzity a osobitný sekretár Synody biskupov o mladých, ponúkol meditáciu k prvej téme kapituly – saleziánske poslanie medzi mladými.
Najprv predstavil inšpiračné kritériá Ježišovej činnosti voči mladým a potom vyzval na konfrontáciu sa s hlbokými osobnými motívmi povolania dona Bosca. Pritom poukázal na niektoré významné momenty – konfrontáciu s múdrosťou dona Cafassa, stretnutie s mladými vo väzniciach, skúsenosť sna o Pastierke, silný a určujúci rozhovor s markízou Barolovou. Stretnutie s touto svätou ženou, úprimne ustarostenou o jeho zdravie a poslanie medzi mladými, vyústilo do rozhodnutia: „Svoju odpoveď som si už premyslel. Vy máte peniaze a pre svoje inštitúty ľahko nájdete toľkých kňazov, koľkých budete chcieť. S chudobnými chlapcami to tak nie je. Ak sa ja teraz stiahnem, všetko prestane; preto ja budem ďalej robiť to, čo môžem pre Útulok, vzdávam sa pravidelného záväzku a celý sa dám do starostlivosti o opustených chlapcov.“
Don Eunan McDonnel, provinciál z Írska, v téme o profile dnešného saleziána hneď pripomenul, že rozlišovací znak saleziánskej spirituality je dobrota a láskavosť. „Niet ničoho silnejšieho ako je dobrota a nič milšie ako pravá sila,“ (František Saleský). Otázku „Akí majú byť saleziáni pre dnešných mladých“ treba obohatiť ďalšími otázkami: „Čo Boh očakáva od nás, vieme, čo z nás Boh chce mať? Pane, aký typ saleziánov chceš pre dnešných mladých?“Aby sme našli odpovede, treba sa naučiť načúvať, pretože „ak a keď načúvame Bohu, scéna sa mení. Nenapredujeme už podľa našich očakávaní, ale objavujeme, že Boh nás ponúka ešte väčšie možnosti, než by sme si my vedeli predstaviť.“ Následne, rozlišovanie sa stane modliacim sa rozlišovaním, a „takto môžeme byť schopní štýlu kontemplácie v činnosti, nasledujúc dona Bosca“ ako nám to pripomínal blahoslavený Filip Rinaldi: „Ak chceš žiť podľa ducha dona Bosca, nikdy nesmieš stratiť spred očí jeho vnútorný život… neustále spojený s Bohom v modlitbe.“
Don Luis Fernando Gutierrez, národný delegát pre pastoráciu mládeže v Španielsku, ponúkol uvažovanie nad treťou témou: zdieľanie poslania a formácie s laikmi. Treba prijať predovšetkým synodálny štýl, ktorý pripomína, že poslanie je úloha zverená od Boha a nikto nie je jej vlastníkom. Rozlišovanie je srdcom pastorácie, pretože jeho prvou úlohou je stretnúť Boha v živote každého človeka. Aby sme podporovali tento proces, treba, aby salezián žil v pokore, ktorá podporuje cestu mediácie – sprostredkovania: „Nezabúdajme, že sme iba sprostredkovatelia. Problémom pastorácie je sprostredkovanie. Vzorom je Ján Krstiteľ: Treba aby on rástol a ja som ubúdal.“Salezián je povolaný bývať v stane poslania a zdieľať ho, v jednote a dôslednosti povolania a poslania v mene dona Bosca a saleziánskej charizmy: budovať budúcnosť s pokorou, radosťou a nádejou.
Popoludnie každého z troch dní venovaných spiritualite bolo rozdelené do dvoch blokov štúdia správy hlavného predstaveného o stave Kongregácie.
Podľa ANS, rhsdb