Deti dôverujú, deti sa zverujú. A matka je vždy nablízku. Vidíš ju, aj keď tam nie je.
A my – dokážeme ju vidieť?
Blahoslavený je ten, kto vidí srdcom.
NAŠA PANI Z LA SALETTE
MALÍ MÉLANIE A MAXIMIN Z LA SALETTE
V sobotu 19. septembra 1846 sa dvaja pastierikovia – Mélanie a Maximin – zavčas rána vydali na horské svahy Planeau nad dedinou La Salette, každý so svojimi štyrmi kravami. Na polceste, pri malej studničke, Mélanie ako prvá uvidela na kope kameňov žiarivú guľu – „ako keby tam slnko spadlo“. Ukázala ju Maximínovi. Z tohto svetelného jasu sa začala zjavovať žena. Sedela so sklonenou hlavou v dlaniach, lakte opreté o kolená, a bola veľmi smutná. Boli naplnení úžasom, keď tu žena vstala a jemným hlasom, po francúzsky, prehovorila:
„Priblížte sa, deti moje, nebojte sa. Prišla som vám zvestovať veľkú novinu.“
Deti nabrali odvahu, pristúpili k nej – a videli, že táto postava plače.
Matka zvestuje svojim deťom veľkú novinu – a robí tak v slzách. A predsa, deti sa nad jej plačom nepozastavujú. Počúvajú – v tom najnežnejšom okamihu medzi matkou a jej deťmi. Lebo aj matky sa obávajú. Aj matky odovzdávajú svojim deťom svoje pocity, myšlienky, svoje hlboké úvahy.
A Mária odovzdala týmto dvom pastierikom – jednoduchým, zanedbaným deťom – veľké posolstvo:
„Mám strach o ľudstvo. Mám strach o vás, moje deti, ktoré sa vzďaľujete od Boha. A život ďaleko od Boha je zložitý, ťažký, plný utrpenia.“ Preto plače.
Plače ako každá iná matka – a deťom, tým najmenším a najčistejším, odovzdáva posolstvo tak úžasné, ako aj veľké. Posolstvo, ktoré má byť ohlásené všetkým, zvestované svetu.
A oni to aj urobia – lebo takýto krásny okamih si nemôžu nechať len pre seba: láskyplné slová matky k svojim deťom musia byť oznámené všetkým.
Svätyňa Našej Pani z La Salette, postavená na mieste tohto zjavenia, má v svojich základoch zjavenie Máriinej bolesti – bolesti matky nad svojimi blúdiacimi hriešnymi deťmi.
Mária, Matka, ktorá hovorí
Ty, ktorá sa úplne dávaš svojim deťom – až do tej miery, že sa nebojíš im hovoriť o sebe – si sa dotkla sŕdc tých najmenších, ktorí dokázali premýšľať nad tvojimi slovami a prijať ich s úžasom. K nim si sa priblížila, im si sa zjavila.
Nech ťa udivia slová matky: sú vždy tie najpravdivejšie.
PRÍHOVOR HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Panna Mária – láska a milosrdenstvo
Vnímame tieto dve Máriine dimenzie? Mária je žena so srdcom pretekajúcim láskou, pozornosťou a milosrdenstvom. Je pre nás prístavom, bezpečným útočiskom vo chvíľach skúšok a ťažkostí.
Kontemplovať Máriu – to je ako ponoriť sa do oceánu nehy a súcitu. Cítime sa obklopení atmosférou útechy a nádeje. Máriina láska je láskou matky, ktorá objíma celé ľudstvo – pretože je zakorenená v jej bezpodmienečnom „áno“ Božiemu plánu.
Keď prijala do lona svojho Syna, prijala tým aj Božiu lásku. A preto jej láska nepozná hranice ani rozdiely. Skláňa sa nad krehkosťou a ľudskou biedou s nekonečnou jemnosťou. Vidíme to v jej starostlivosti o Alžbetu, v jej orodovaní na svadbe v Káne, v jej tichej, no výnimočnej prítomnosti pod krížom.
Máriina materská láska je odrazom samotnej Božej lásky: je to láska, ktorá sa približuje, potešuje, odpúšťa, neunavuje sa, nikdy nekončí.
Mária nás učí, že milovať znamená úplne sa darovať. Byť blízko tomu, kto trpí, deliť sa o radosti i bolesti bratov s tou istou štedrosťou a oddanosťou, aká napĺňala jej srdce.
Láska – a milosrdenstvo.
Milosrdenstvo je teda prirodzeným dôsledkom Máriinej lásky: je to súcit – môžeme povedať, až vášnivý – tvárou v tvár utrpeniu ľudstva, utrpeniu sveta.
Keď hľadíme na Máriu, keď ju kontemplujeme, stretávame sa s jej materinským pohľadom, ktorý spočíva na našich slabostiach, hriechoch a zraniteľnosti – nie s výčitkou, ale s nekonečnou nežnosťou.
Jej Nepoškvrnené Srdce je citlivé na výkrik bolesti.
Mária nie je matkou, ktorá súdi či odsudzuje – ale matkou, ktorá prijíma, utešuje a odpúšťa.
Jej milosrdenstvo je balzamom na rany duše, je plášťom, ktorý rozohrieva srdce.
Pripomína nám, že Boh je bohatý na milosrdenstvo – a nikdy sa neunaví odpúšťať tým, čo k nemu prichádzajú s pokorným, otvoreným a ochotným srdcom.
V Márii sa láska a milosrdenstvo spájajú a objímajú celé ľudstvo.
Prosme Máriu, aby nám pomohla otvoriť svoje srdce Božej láske, ako to urobila ona.
Nechajme túto lásku preniknúť do nášho vnútra, najmä keď sa cítime zraniteľnejší, uprostred skúšok a ťažkostí.
V Márii nachádzame najnežnejšiu a najmocnejšiu Matku, pripravenú prijať nás do svojej lásky a prihovárať sa za našu spásu.
MODLITBA DIEŤAŤA, KTORÉ SA VZDIALILO
Mária, ty, ktorá sa zjavuješ tým, čo vedia vidieť…
urob moje srdce schopným súcitu a obrátenia.
V tichu ťa znovu nachádzam.
V modlitbe ťa počúvam.
V rozjímaní ťa objavujem.
A pred tvojimi slovami lásky, Matka, zostávam v úžase
a objavujem silu tvojho puta s ľudstvom.
Keď som ďaleko od teba — kto mi podá ruku v ťažkostiach?
Keď som ďaleko od teba — kto ma poteší v mojom plači?
Keď som ďaleko od teba — kto mi poradí, keď sa uberám zlou cestou?
Vrátim sa k tebe, k jednote.
Zdravas’, Mária…
Blahoslavený je ten, kto vidí srdcom.
Deviatnik vo forme videa si môžete tiež pozrieť v anglickom alebo talianskom jazyku:
