Deti dôverujú, deti sa zverujú. A matka je vždy nablízku. Vidíš ju, aj keď tam nie je.
A čo my – dokážeme ju vidieť?
Blahoslavený je ten, kto vidí srdcom.
NAŠA BOLESTNÁ PANI Z KIBEHO
MALÁ ALPHONSINE MUMIREMANA A JEJ SPOLOČNÍČKY
Príbeh sa začal o 12:35 v sobotu 28. novembra 1981 na dievčenskom internáte, ktorý viedli miestne rehoľné sestry. Navštevovalo ho niečo vyše stovky dievčat z okolia. Bol to chudobný, vidiecky internát, kde sa dievčatá pripravovali na povolanie učiteľky alebo sekretárky. Nebola tam kaplnka, a preto tu nebola nijako zvlášť silná náboženská atmosféra.
V ten deň boli všetky dievčatá v jedálni. Ako prvá videla Pannu Máriu Alphonsine Mumureke, šestnásťročné dievča. Podľa svojho denníka práve obsluhovala spolužiačky, keď začula ženský hlas: „Dcéra moja, poď sem.“ Vošla do chodby vedľa jedálne a tam sa jej zjavila žena neopísateľnej krásy. Bola oblečená celá v bielom, s bielym závojom, ktorý zakrýval vlasy a splýval s jednoduchými šatami bez švov. Bola bosá a mala spojené ruky na hrudi s prstami obrátenými k nebu.
Neskôr sa Panna Mária zjavila aj ďalším Alphonsininým spoločníčkam, ktoré boli spočiatku skeptické, no po zjaveniach museli zmeniť názor. Mária sa Alphonsine predstavila ako Bolestná Pani z Kibeho a rozprávala deťom o ukrutných a krvavých udalostiach, ktoré mali čoskoro postihnúť Rwandu. Utrpenie bude veľké, no príde aj útecha a uzdravenie – lebo ona, Bolestná Pani, nikdy nenechá svoje africké deti samé.
Deti stáli ohromené pred týmito víziami, ale verili mame, ktorá ich držala za ruku a ktorá ich nazývala svojimi deťmi. Vedeli, že jedine u nej nájdu útechu. A tak vzniklo pútnické miesto zasvätené Bolestnej Panne Márii z Kibeho – miesto, ktoré nesie jazvy genocídy a masakrov a kde každý môže prísť a modliť sa k nebeskej Mame, aby ho potešila a zmiernila jeho utrpenie. A Mária tam naďalej ostáva a objíma všetky svoje deti.
Mária, Matka útechy
Ty, ktorá si potešovala svoje deti, ako Jána pod krížom, si obrátila svoj pohľad k tým, čo žijú v utrpení. K nim si sa priblížila, im si sa zjavila.
Neboj sa prejsť utrpením: Matka, ktorá potešuje, zotrie tvoje slzy.
PRÍHOVOR HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Panna Mária – utrpenie a výzva na obrátenie
Mária je výnimočnou postavou utrpenia, premeneného na mocné pozvanie k obráteniu. Keď kontemplujeme jej bolestnú cestu, vidíme v nej tiché, no výrečné napomenutie – výzvu nanovo prehodnotiť svoj život, svoje rozhodnutia, a vrátiť sa k srdcu evanjelia.
Utrpenie sprevádzalo Máriin život ako ostrý meč – predpovedaný starcom Simeonom, poznačený stratou dvanásťročného Ježiša i nevýslovnou bolesťou pod krížom. Mária toto všetko prežíva jedinečným spôsobom. Nesie ťarchu ľudskej krehkosti i tajomstvo nevinného utrpenia.
Jej utrpenie nebolo neplodné, ani pasívne prijaté, ale istým spôsobom aktívne – tiché a odvážne odovzdanie sa, zjednotené s Kristovou vykupiteľskou obetou.
Keď sa teda dívame na Máriu očami viery, jej bolesť nás neparalyzuje, ale zjavuje hĺbku Božej lásky. Učí nás, že aj najväčšia bolesť môže mať zmysel – môže sa stať miestom duchovného rastu, ak je zjednotená s tajomstvom Veľkej noci.
Z tohto premeneného utrpenia vyviera mocná výzva na obrátenie. Kontemplujúc Máriu, ktorá tak trpela z lásky k nám a pre našu spásu, ani my nemôžeme zostať voči tajomstvu spásy ľahostajní.
Mária, ktorá sa vyznačuje nežnosťou a materinskou láskou, nás povzbudzuje, aby sme opustili cesty zla a kráčali cestou viery. Jej slová zo svadby v Káne: „Urobte všetko, čo vám povie,“ dnes znejú ako naliehavá výzva počúvať Krista – práve v skúškach, v neistotách a v nečakaných situáciách.
Máriina bolesť nie je samoúčelná – je úzko spojená s Kristovým vykúpením. Jej neochvejné svedectvo viery v utrpení nech je pre nás svetlom a sprievodcom, aby sme aj my premieňali svoje bolesti na príležitosti duchovného rastu. Odpovedzme štedro na výzvu k obráteniu – aby hlas milujúceho Boha, ktorý neprestáva volať človeka, vďaka Máriinej príhovornej láske, zaznel aj v nás a priniesol zmysel, rast a východisko – aj v najťažších chvíľach nášho života.
MODLITBA TRPIACEHO DIEŤAŤA
Mária, ty, ktorá sa zjavuješ tým, čo vedia vidieť…
urob moje srdce schopným uzdravenia.
Keď som na zemi, podaj mi ruku, Matka.
Keď sa cítim zničený, poskladaj ma znova dokopy, Matka.
Keď ma premáha bolesť, otvor ma nádeji, Matka.
Aby som nehľadal len uzdravenie tela,
ale aby som pochopil, ako veľmi moje srdce potrebuje pokoj.
Pozdvihni ma z prachu, Matka.
Pozdvihni mňa i všetky svoje deti, ktoré sú skúšané:
pod bombami,
prenasledované,
nespravodlivo väznené,
ktorým bola odopretá ľudská dôstojnosť a práva,
ktorých život bol priskoro ukončený.
Pozdvihni ich a poteš –
lebo sú tvojimi deťmi.
Lebo my sme tvojimi deťmi.
Zdravas’, Mária…
Blahoslavený je ten, kto vidí srdcom.
