Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.
Mt 28,19-20
Boh povoláva bežných ľudí pochádzajúcich z bežných rodín. A nepovoláva najlepších a dokonalých, ale dáva potrebné schopnosti tým, ktorí sú ochotní ísť za Ním. Každý z nich si nesie svoj „balík“ darov a talentov, ale aj svoju slabosť a krehkosť.
Veľký apoštol národov sv. Pavol povedal, že nosíme poklad v hlinených nádobách (por. 2Kor 4,7). V živote misionárov, podobne, ako aj u iných veriacich, sú prítomné zápasy s rôznymi pokušeniami, pády aj hriechy. Osobná skúsenosť prijatia Božieho Milosrdenstva vo sviatosti zmierenia nás potom robí oveľa ľudskejšími a trpezlivejšími so slabosťami druhých.
Oslabovať a znechucovať môžu aj vonkajšie vplyvy. Nie vždy sa všetko podarí. Niekedy si dohodneš stretnutie, a človek nepríde. Pripravíš program, a nepodarí sa to. Môže prísť nepochopenie, únava, znechutenie. Rôzne strachy. Vyhorenie sa môže týkať aj misionárov.
Veľmi nám pomáhajú vaše modlitby a povzbudenia. A sme za ne vďační…
Pre nás v Jakutsku bol počas letných prázdnin veľkým povzbudením príklad viery jednej dievčiny. Začala prichádzať na nedeľné omše. Dozvedeli sme sa, že žije v dedinke asi 100 km od nás. Cez školský rok študuje v Kazachstane, tam aj začala katechumenát. No cez prázdniny je doma u rodičov. A keďže chce byť na omši, tak – skrátka, každá omša ju stála skoro celý deň času. Nehovoriac o peniazoch na cestovné. Ale jej to stálo za to!
Pomodlite sa tichú modlitbu za Cirkev, na úmysel Svätého Otca. Pozývame vás aj na osobné spytovanie svedomia a sviatosť zmierenia.
Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu.
