Dnes, 11. septembra, si pripomíname 70 rokov od narodenia dona Štefana Turanského. Don Štefan bol výraznou osobnosťou slovenského saleziánskeho diela, ktorá svojou službou a pôsobením prekročila hranice našej provincie. Jeho život bol poznačený túžbou slúžiť mladým, Cirkvi i saleziánskemu poslaniu. Pôsobil na Slovensku aj v Taliansku, venoval sa formácii mladých saleziánov, študentom teológie i pastorácii. Bol provinciálom slovenských saleziánov a neskôr generálnym radcom pre región Severnej Európy.
Dnes, v deň jeho nedožitých 70. narodenín, si s vďačnosťou pripomíname jeho život a službu, ktorou pomáhal budovať saleziánske dielo na Slovensku i za jeho hranicami.
Životopis
Štefan Turanský sa narodil 11. septembra 1956 v slovenskej rodine v Selenči (vtedajšia Juhoslávia, dnešné Srbsko). Vyrastal spolu s jedným bratom. V rodisku mali aj slovenskú základnú školu Jána Kollára, ktorú navštevoval. „Ako chlapec som síce rád miništroval, ale nespájalo sa to s túžbou stať sa kňazom. Náš pán farár ma viackrát ako miništranta nabádal, že by som mohol ísť do seminára, ale mňa to nepriťahovalo. Oslovili ma však saleziáni svojou charizmou a láskou k mladým,“ spomínal si na svoju mladosť v rozhovore pre web Svet kresťanstva v roku 2017.
Niektorí slovenskí exiloví saleziáni zo Slovenského ústavu svätého Cyrila a Metoda chodievali totiž aj medzi Slovákov v Juhoslávii a ponúkali chlapcom možnosť ísť študovať do Ríma do Ústavu na slovenské gymnázium Antona Bernoláka. „Tam som začal vnímať, že by som mohol žiť pre mladých podľa charizmy dona Bosca. Zapájal som sa do apoštolátu, rýchlo som sa naučil taliansky, chodil som medzi mladých, začalo ma to lákať.“
O tom, kto všetko ho sprevádzal na ceste jeho povolania, povedal pre Saleziánsky magazín v roku 2009: „Bol to v prvom rade don Babjak, don Nádaský, don Paulíny, Andrej Šándor známy ako Gorazd Zvonický, don Rudko Blatnický. Don Paulíny raz ma zastavil, keď som mal tých 18 – 19 rokov, a povedal mi: Števko, nechcel by si nasledovať svätého Františka v takej radikálnosti a žiť ako don Bosco? Vtedy ma to silne oslovilo a som si povedal – áno.“
Po skončení gymnázia si podal žiadosť o vstup do noviciátu k saleziánom. Mal 18 rokov. „No keď som vzápätí prišiel cez letné prázdniny domov do Juhoslávie, zamiloval som sa a všetky pohnútky padli. Takže som do noviciátu nenastúpil,“ zdôveril sa pre Svet kresťanstva v roku 2017. Až po dvoch rokoch, v lete 1975, napokon ako takmer 20-ročný začal noviciát v Lanuviu pri Ríme a tam 12. septembra 1976 zložil svoje prvé rehoľné sľuby a stal sa saleziánom.
Po dvoch rokoch štúdií filozofie, počas ktorých býval v komunite v rímskej štvrti Testaccio, a po dosiahnutí titulu bakalára na Saleziánskej pápežskej univerzite v Ríme sa musel vrátiť do Juhoslávie, aby absolvoval povinnú vojenskú službu. Trvalo to pätnásť mesiacov. Prežíval vtedy aj krízu povolania, dokonca mu direktor v Taliansku odporúčal, aby sa oženil. Preto začal rozvíjať aj seriózny vzťah s víziou manželstva a tiež sa zapísal na univerzitu v Novom Sade na štúdium učiteľstva – slovenského jazyka.
„Bol som však stále v kontakte s duchovným vodcom, radil som sa s ním a počas vojenčiny som si to znovu vyjasnil. Vtedy som urobil druhé, radikálne rozhodnutie pre saleziánske povolanie.“ V tom čase sa v rodisku aktívne zapojil aj do posielania ekumenickej Biblie na Slovensko (ilustrovaná Biblia mala veľký hrubý formát a je známa pre svoju červenú obálku, Bibliu pripravil vtedajší farár v Selenči Michal Zolárek).
V rokoch 1981 až 1984 študoval teológiu, predstavení v Ríme mu navrhli Rím, Turín alebo Izrael (saleziáni tam majú dodnes medzinárodný teologický inštitút). Vybral si Turín, 18. septembra 1983 zložil doživotné sľuby v Ríme v saleziánskej komunite San Tarcisio, pri Katakombách sv. Kalixta, 30. septembra 1984 taktiež v Ríme prijal diakonskú vysviacku a za kňaza ho vysvätil v jeho rodisku v Selenči 27. júla 1985 biskup Dominik Hrušovský.
Chcel si urobiť nadstavbové štúdiá z oblasti katechetiky, ale provinciál mu to nedovolil kvôli dĺžke štúdia (boli potrebné ďalšie tri roky). Takže si vybral spirituálnu teológiu, na Saleziánskej pápežskej univerzite v Ríme.
Ako mladý salezián kňaz pôsobil v rokoch 1986 až 1990 v Slovenskom ústave svätého Cyrila a Metoda, kde vyučoval na súkromnom slovenskom gymnáziu a venoval sa apoštolskej práci s mladými najmä počas leta pri organizovaní pobytových tábor pre deti slovenských exilantov.
V tých rokoch sa istý čas zaoberal aj myšlienkou ísť na misie, konkrétne na Madagaskar, ale, ako si sám spomína, potom z toho nič nebolo. Don Ernest Macák ho v tom čase ako mladého kňaza dva krát tajne poslal na Slovensko, ako turistu, s dokumentmi a peniazmi pre spolubratov.
V roku 1990, konkrétne 4. septembra, prišiel pôsobiť na Slovensko. Dostal úlohu byť tajomníkom provinciála Jozefa Kaisera, ktorý v tom čase býval v Dolnej Súči. Na jeden rok šiel potom do Popradu, ako výpomoc magistrovi medzi novicmi, bol to prvý ročník novicov slovenských saleziánov v slobodných podmienkach.
A keď novici zložili prvé rehoľné sľuby, presunul sa s nimi v auguste 1991 do Žiliny, kde bol ich vyučujúcim na novom Saleziánskom filozoficko-pedagogickom inštitúte a zároveň bol členom formačnej komunity. V roku 1995 sa inštitút premenoval na Inštitút sv. Tomáša Akvinského a bol začlenený ako detašované pracovisko Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského. „Pri tejto zmene som sa stal vedúcim pracoviska. Popri vyučovaní som sa venoval doktorandskému štúdiu, ktoré som ukončil (máj 2001) obhajobou dizertačnej práce na tému Pokoncilové požiadavky rehoľnej formácie, vykonal som dizertačné skúšky v odbore katolícka teológia a dosiahol som vedecko-akademickú hodnosť ‚philosophiae doktor‘ (PhD.).“
V Žiline pôsobil až do roku 2002, pričom tam bol ostatné tri roky (1999 – 2002) aj direktorom celého saleziánskeho diela, ktoré zahŕňalo aj stredné odborné učilište s internátom, stredisko pre mladých i farnosť. V tom čas si tiež podal žiadosť o slovenské občianstvo, ktoré dostal 5. októbra 1999. Svoju doktorandskú prácu z oblasti zasväteného života publikoval neskôr knižne pod názvom Krehkosť duchovného povolania (vydavateľstvo Don Bosco 2005).
Počas rokov pôsobenia v Žiline stále pracoval v saleziánskej formácii a sprevádzal mladých spolubratov, bol pre mnohých mladých spolubratov nielen ich formátorom, ale aj spovedníkom či duchovným vodcom. Rovnako sa horlivo zapájal do pastorácie mladých a rodín a osobitne túto pastoráciu začal a budoval na sídlisku Hájik.
V roku 2002 sa stal direktorom saleziánskej komunity študentov teológie v Bratislave-Dúbravke a zároveň ďalej pedagogicky pôsobil na teologickej fakulte tak Univerzity Komenského ako aj na Trnavskej univerzite. Od roku 1999 bol aj členom provinciálnej rady ako radca pre formáciu.
V januári 2005 vtedajší hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez vymenoval Štefana Turanského do úlohy provinciála slovenských saleziánov. Úrad prevzal 15. augusta 2005 v Žiline od svojho predchodcu v tejto službe Vladimíra Feketeho. Pri tej istej slávnosti ako provinciál prijal aj prvé sľuby nových spolubratov.
Z toho, čo všetko sa udialo v živote slovenských saleziánov za mandátu provinciála dona Štefana Turanského, spomeňme aspoň nasledovné: v júli 2006 v Bratislave medzinárodné stretnutie mladých Eurizon, v septembri 2006 začínajú saleziáni v Bardejove pôsobiť na sídlisku Vinbarg a otvárajú svoju prítomnosť aj v Sabinove, rovnako v jeseni 2006 v Žiline otvorila Vysoká škola sv. Alžbety v spolupráci so saleziánmi štúdium sociálnej práce s deťmi a mládežou; vydavateľstvo Don Bosco začalo aj audio-video produkciu, keď v januári 2007 je odvysielaná prvá televízna relácia Štúdio AHA! (o rok prichádza prvé dabované DVD – film Don Bosco), v septembri 2007 sa koná v Poprade FESTA – veľké stretnutie asi tritisíc saleziánskych mladých z celého Slovenska a v januári 2008 vznikol pre mladých webový projekt ziwhat.sk.
Ako provinciál sa don Štefan Turanský vo februári a marci 2008 zúčastnil na 26. generálnej kapitule saleziánov v Ríme, kde bol 28. marca zvolený za člena hlavnej rady ako generálny radca pre región Severnej Európy.
Túto službu vykonával dva roky, predčasne ju ukončil pre zdravotné dôvody 21. júla 2010. Na jeden rok odišiel na oddych na štúdium angličtiny do Londýna a potom sa vrátil na Slovensko. Dva roky opäť prežil v komunite ponovicov v Žiline a v roku 2013 dostal od hlavného predstaveného tri ponuky na pôsobenie v Taliansku a vybral si byť direktorom medzinárodnej komunity študentov teológie v Ríme-Gerini, pri Saleziánskej pápežskej univerzite. Aj tam sa celou dušou a srdcom venoval formácii mladých spolubratov budúcich kňazov. V tom čase dostal infarkt a jeho zdravotný stav napokon viedol k tomu, že sa vo veku 60 rokov vrátil v lete 2016 na Slovensko.
V roku 2017 ocenil Ústav pamäti národa Štefana Turanského ďakovným listom a pamätnou medailou za to, že v rokoch 1978 až 1980 sa aktívne podieľal na šírení náboženskej literatúry a na rozosielaní ekumenickej Biblie zo Selenče na Slovensko. Jeho vzťah k literatúre pretrvával a rástol počas celého saleziánskeho života – aktívne spolupracoval s viacerými katolíckymi vydavateľstvami, prekladal mnohé knižné tituly z taliančiny najmä z oblasti saleziánskeho, zasväteného a duchovného života, napr. Vychovávať v duchu dona Bosca, tri brožúrky Revízia života, Prvé kroky v modlitbe, Spiritualita dialógu, Modlitby pri stole, Keď mi viera lezie na nervy, Duchovný život kňaza, Askéza – cesta krásy, spracoval publikácie Listy Jána Bosca, Sny Jána Bosca; podieľal sa na prekladoch liturgických textov Saleziánskeho propria a pripravil do slovenčiny aj antológiu Duchovné spisy svätého Jána Bosca, ktorá sa pripravuje na publikovanie.
Počas mnohých rokov sa don Štefan Turanský na Slovensku horlivo zasadzoval aj za rozvoj zasväteného života, od roku 2012 bol aj členom redakcie časopisu Zasvätený život, duchovne sprevádzal mnohé zasvätené osoby a bol aktívny aj v rámci Konferencie vyšších rehoľných prestavených.
Od roku 2016 bol členom saleziánskej komunity v bratislavskej Petržalke na Mamateyovej. Jeden rok pôsobil ako direktor komunity a potom tam zostal pôsobiť ako jednoduchý spolubrat, pričom sa horlivo venoval pastoračnej práci, sprevádzal saleziánov spolupracovníkov a tiež mnohé rodiny a mladých.
Počas turistickej prechádzky so spolubratmi v Roháčoch v stredu 12. augusta 2020 mu náhle zlyhali životné funkcie a napriek takmer okamžitému zásahu lekárov a zdravotníkov, ktorí šli ako turisti okolo, sa už jeho život nepodarilo zachrániť.
Prítomní spolubratia ho zaopatrili a on tak odovzdal svoj život Pánovi vo veku nedožitých 64 rokov, keď v Cirkvi a v saleziánskej spoločnosti prežil 44 rokov rehoľného a 35 rokov kňazského života.
Jeho pohreb sa konal 17. augusta v Bratislave, zádušnú svätú omšu v Katedrále svätého Martina predsedal bratislavský arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský. Don Turanský je pochovaný v saleziánskej hrobke na cintoríne v Bratislave-Vrakuni.
Foto: SDB archív, archív Michal Kaňa
