Deti dôverujú, deti sa zverujú. A matka je vždy nablízku. Vidíš ju, aj keď tam nie je.
A čo my – dokážeme ju vidieť?
Blahoslavený je ten, kto vidí srdcom.
PANNA MÁRIA Z BANNEUX
MALÁ MARIETTA Z BANNEUX
Osemnásteho januára je Marietta na záhrade a modlí sa ruženec. Mária prichádza a vedie ju k malému prameňu na okraji lesa, kde hovorí: „Tento prameň je môj,“ a pozýva dievča, aby si doň ponorilo ruku aj ruženec. Otec a ďalší dvaja ľudia s nesmiernym údivom sledujú každý Mariettin pohyb a slovo. Ešte v ten večer je prvým, koho sa dotkne milosť z Banneux, práve Mariettin otec – uteká na spoveď a prijíma Eucharistiu. Nepristúpil k sviatostiam od svojho prvého svätého prijímania.
Dňa 19. januára sa Marietta pýta: „Pani, kto ste?“ – „Som Panna chudobných.“
Pri prameni dodáva: „Tento prameň je pre mňa, pre všetky národy, pre chorých. Prichádzam ich potešiť!“
Marietta je obyčajné dievča, ktoré prežíva svoje dni ako my všetci, ako naše deti, naše vnúčatá. Jej dedinka je malá a neznáma. Modlí sa, aby zostala blízko Bohu. Modlí sa k svojej nebeskej Matke, aby si zachovala s ňou živý vzťah. A Mária k nej hovorí s nežnosťou – na mieste, ktoré Marietta dôverne pozná. Niekoľkokrát sa jej zjaví, zverí jej tajomstvá a žiada ju, aby sa modlila za obrátenie sveta – to je pre Mariettu silné posolstvo nádeje. Mária objíma a potešuje všetky deti. Celú nežnosť, ktorú Marietta nachádza v „Láskavej Panej“, odovzdáva svetu. A z tohto stretnutia sa zrodí veľká reťaz lásky a spirituality, ktorá nájde svoje naplnenie vo Svätyni zasvätenej Panne Márii z Banneux.
Mária, Matka, ktorá zostáva nablízku.
Ty, ktorá si zostala pri svojich deťoch, bez toho, aby si čo i len jedno stratila, osvetľovala si každodennú cestu tých najjednoduchších. K nim si sa priblížila, im si sa zjavila.
Zver sa do Máriinho objatia: neboj sa, ona ťa poteší.
PRÍHOVOR HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
Panna Mária – výchova a láska
Presvätá Mária je neprekonateľná učiteľka vo výchove, lebo je nevyčerpateľným prameňom lásky – a ten, kto miluje, vychováva; skutočne vychováva len ten, kto miluje.
Uvažovať o Máriinej postave v súvislosti s týmito dvoma piliermi ľudského a duchovného rastu znamená hľadieť na jej príklad, brať ho vážne a prevziať ho do našich každodenných rozhodnutí.
Výchova, ktorá vychádza z Márie, nespočíva v prikázaniach ani v teoretickom učení – prejavuje sa skrze jej životný príklad. Hovorí k nám jej kontemplatívne mlčanie, jej poslušnosť Božej vôli – pokorná a vznešená zároveň, jej hlboká ľudskosť.
Prvým výchovným postojom, ktorý nám Mária odovzdáva, je počúvanie.
Počúvanie Božieho slova, počúvanie Boha, ktorý je stále pripravený nám pomôcť a sprevádzať nás. Mária uchováva všetko vo svojom srdci, premýšľa o tom s láskou a vedie nás k pozornému počúvaniu Božieho slova aj potrieb druhých.
Mária nás učí tej pokore, ktorá nie je pasívna či vzdialená, ale takej, ktorá – hoci si uvedomujeme svoju malosť pred Božou veľkosťou – nás vedie k činnému postoju v službe. Otvára naše srdce, aby sme mohli sprevádzať druhých a žiť plán, ktorý má Boh s každým z nás.
Mária je príkladom, ktorý nám pomáha nechať sa formovať vierou. Učí nás vytrvalosti – zostávať vernými láske k Ježišovi až po kríž.
Výchova a láska. Áno, Máriina láska je pulzujúcim srdcom jej existencie a neprestáva byť tu pre nás. Vždy, keď sa k nej priblížime, cítime jej materinskú lásku, ktorá sa rozšírila na všetkých. Jej láska k Ježišovi sa stala láskou k všetkým ľuďom. Máriino srdce sa otvára s tou nekonečnou nehou, ktorú prijala od Boha, a ktorú prináša Ježišovi i svojim duchovným deťom.
Prosme Pána, aby sme pri kontemplácii Máriinej výchovnej lásky dokázali prekonať svoje sebectvo, uzavretosť a otvorili sa druhým. Mária je žena, ktorá vychováva láskou – a miluje láskou, ktorá vychováva.
Prosme Pána, aby nám dal dar svojej lásky – lásky, ktorá nás očistí, posilní a nechá rásť, aby náš vlastný príklad naozaj odovzdával lásku. A keďže odovzdávame lásku, nechajme sa viesť Máriou a dovoľme jej, nech nám pomáha vychovávať našim príkladom aj iných.
MODLITBA DIEŤAŤA DNEŠNÝCH ČIAS
Mária, ty, ktorá sa zjavuješ tým, čo vedia vidieť…
urob moje srdce tichým a učenlivým.
Kto ma znovu poskladá, keď sa rozsypem pod ťarchou krížov, ktoré nesiem?
Kto vráti svetlo mojim očiam, keď uvidím zrúcaniny ľudskej krutosti?
Kto zmierni utrpenie mojej duše, keď zlyhám na svojej ceste?
Matka moja, len ty ma môžeš potešiť.
Objím ma a drž ma pri sebe, aby som sa nerozbil na márne kúsky.
Moja duša spočinie a nájde pokoj v tebe – ako dieťa v náručí svojej matky.
Zdravas’, Mária…
Blahoslavený je ten, kto vidí srdcom.
