Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.
Mt 28,19-20
Keď dona Bosca poprosili o saleziánskych misionárov do Argentíny, neposlal ich tam preto, že doma v Taliansku ich už mal nadbytok a nevedel, čo má s nimi toľkými robiť. Naopak, všetky domáce komunity „kričali“ o doplnenie personálu. No odpovedal na potreby Cirkvi a dôveroval Božej Prozreteľnosti.
Nedávno, začiatkom septembra nám zavolal náš o. biskup Kiril Klimovič z Irkutska. V jednej farnosti našej diecézy v stotisícovom meste Abakan ochorel kňaz. Onkologická diagnóza, predpokladaná doba liečby mesiace. Otec biskup nás poprosil o zastupovanie na 3 týždne. Je tam jediný kňaz a je tam ešte komunita rehoľných sestier.
Zastupovanie v susednej farnosti je aj na Slovensku bežná prax. S tým rozdielom, že do Abakanu treba z Jakutska precestovať asi 4 600 km. 🙂 Šiel ta náš don Jožko Tóth.
Misie nás učia cítiť sa súčasťou celej, všeobecnej, katolíckej Cirkvi. Zodvihnúť oči a vidieť aj „za plot“, nie iba na náš malý „piesoček“. Tento pohľad by nás mohol aj vystrašiť, alebo by sme mohli pocítiť bezmocnosť. Potreby sú totiž naozaj obrovské a naše možnosti pomôcť často veľmi obmedzené. To však neznamená, že sa nedá urobiť nič. Azda môžem urobiť aspoň niečo. Možno nie veľa. Ale ak som urobil všetko, čo som mohol, tak som urobil dosť.
Pomodlite sa tichú modlitbu za Cirkev, na úmysel Svätého Otca.
Otče náš, Zdravas, Sláva Otcu.
