Dnes, 11. novembra, si saleziánska rodina pripomína významné jubileum – 150 rokov od prvej saleziánskej misijnej výpravy do Argentíny. Bolo to presne 11. novembra 1875, keď prví saleziánski misionári odišli do Argentíny. Prvej misii a následnému rozširovaniu saleziánskej charizmy do 137 krajín sveta predchádzala kľúčová vec, misijný sen dona Bosca z roku 1872.

Misijný sen dona Bosca
„Zdalo sa mi, že som sa ocitol v neznámej krajine, ktorá bola doteraz nedotknutá civilizáciou. Bola to nesmierne veľká pustá rovina. Mal som možnosť pozorovať život tamojších obyvateľov. Boli skoro nahí, ich vzhľad naháňal strach. Potom som pozoroval, ako do kraja prichádzali zďaleka misionári rôznych rádov. Pokúšali sa poučiť domorodcov a zvestovať im radostnú zvesť o spáse. Ale tí ich hneď prepadli a s veľkou zúrivosťou ich pozabíjali.
Tu som videl prichádzať medzi divochov ďalšiu skupinu misionárov. Počínali si inak ako predošlí. Boli veselí a sprevádza ich zástup detí a mládeže. Keď som si ich lepšie všimol, spoznal som svojich saleziánov. Videl som, že naši misionári sa s nimi miešali a učili ich a oni poslušne počúvali a rýchlo sa učili.

Všimol som si, že misionári pri postupe recitujú ruženec a že divosi, ktorí sa k nim približovali zo všetkých strán, im uvoľňovali cestu a pridávali sa k modlitbám. Po chvíli sa naši saleziáni presunuli do stredu davu a pokľakli. Barbari, ktorí ich obklopili, si tiež kľakli a položili misionárom k nohám svoje zbrane. Potom jeden misionár intonoval: Chváľte Máriu, verné jazyky, a akoby jedným hlasom sa pieseň rozliehala v takej jednote a sile, že som sa sčasti preľakol.“ (Životopisné spomienky svätého Jána Bosca, krátené)
Patagónia – prvé misijné pole saleziánov
„Hoci som dôkladne nepochopil jeho konkrétny význam, pochopil som, že sa vzťahuje na zahraničné misie, ktoré boli aj v tom čase jednou z mojich najvrúcnejších túžob.“ Don Bosco sa najprv domnieval, že sa sen vzťahuje na kmene v Etiópii, neskôr na oblasti okolo Hongkongu a napokon na domorodcov v Austrálii a v Indii. Až v roku 1874, keď dostal naliehavé žiadosti o vyslanie saleziánov do Argentíny, jasne pochopil, že domorodci, ktorých videl vo sne, žijú v Patagónii, obrovskom regióne, ktorý bol vtedy takmer úplne neznámy.

Pápež Pius IX. si v tom období želal, aby saleziáni čo najskôr odcestovali do Argentíny a začali misijnú činnosť. Sen dona Bosca sa začal meniť na skutočnosť a on sám upozornil prítomných, že na misionárov čakajú prekážky, riziká a neistý život. Keď skončil, nastal neopísateľný jasot a nadšenie ako medzi chlapcami, tak medzi saleziánmi. Nikto sa nebál nebezpečenstva. Tým dňom nastala medzi saleziánmi nová jar. Pribúdali povolania, množili sa žiadosti o prijatie do kongregácie. Všetkých sa zmocnilo misijné nadšenie. Saleziánska kongregácia vstúpila do ďalšej etapy svojho rozvoja. Oratórium napísalo novú kapitolu dejín.
Aj don Bosco hľadal dobrovoľníkov
5. februára 1875 don Bosco ohlásil saleziánom mimo Valdocca, že sa chystá prvá misijná výprava. Hľadal dobrovoľníkov a žiadal ich, aby svoje žiadosti adresovali priamo jemu. Najneskorší termín bol október. Nastalo vzrušené dohadovanie. Skoro všetci boli ochotní odísť do misií.
Vedúcim výpravy ustanovil dona Cagliera. Mal tridsaťsedem rokov, stal sa silným, odolným, optimistickým a schopným kňazom. Bol nedostižne činný. V Amerike mal všetko zariadiť a uviesť do činnosti. Život v oratóriu sa dal ťažko predstaviť bez neho. Mal doktorát z teológie, bol profesorom klerikov, neustále tvoril a nacvičoval nové skladby so zborom, orchestrom a kapelou. Donovi Boscovi vybavoval horúce záležitosti a duchovne viedol niekoľko rehoľných spoločenstiev v meste. Jeho stratu si nevedel nikto predstaviť. (DBT, 364 – 365)

Potom vystúpil don Bosco a dal odchádzajúcim posledné rady. Na prvom mieste im odporučil talianskych emigrantov, a potom sa rozhovoril o evanjelizácii Patagónie: „Dnes sme na začiatku veľkého diela. Dobre vieme, že svet sa nepodarí získať pre Krista za niekoľko dní. Napriek tomu je tento odchod malým semienkom, ktoré sa rozrastie na mohutný strom. Toto dielo bude mohutnieť a prinesie mnoho dobra.“
150. výročie
Heslo pripomínajúce toto 150-ročné dedičstvo tvoria tri slová, ktoré živia nádej, tak dôležitú pre tento Jubilejný rok. Naplnení vierou sme pozvaní stať sa malou horiacou fakľou nádeje pre druhých a skutočnými misionármi života, najmä pre najchudobnejších a najnúdznejších mladých ľudí.
Slogan zvolený pre túto príležitosť nám ukazuje, čo chceme zdôrazniť, keď si pripomíname toto výnimočné 150-ročné dedičstvo: poďakovať, prehodnotiť, reštartovať.

„Veľmi sa mi páčia tri kľúčové slová sloganu tohto výročia. Nechceme iba oslavovať a nadýmať sa pýchou, koľkých misionárov sme za tých 150 rokov vyslali do sveta (mimochodom, bolo ich takmer 11 000), ale chceme za tento veľký dar v prvom rade ďakovať, pretože je to celé viac o Pánu Bohu než o nás. Chceme premýšľať, čo znamená byť saleziánskymi misionármi dnes. A chceme byť tiež schopní niečo nové a živé rozbehnúť napriek tomu, že počty saleziánov klesajú a diela sa mnohokrát predávajú alebo zatvárajú,“ povedal český salezián don Ženíšek, zo saleziánskeho misijného ústredia v Ríme. Celý rozhovor si môžete prečítať v českom vydaní Saleziánskeho magazínu (str. 12 – 13).
Aj my nasledujeme dona Bosca

Slovenskí misionári pokračujú v misijnom zámere dona Bosca. Pôsobíme v Jakutsku a Aldane na Sibíri a v Baku v Azerbajdžane – v miestach, kde je málo katolíckej viery, málo duchovnej opory a často aj málo istoty v bežnom živote. Veríme, že naši bratia v zahraničí nie sú „oni“. Sú naši. A to, čo robia, nie je len ich dielo. Je to MisiaMY – misia, ktorú tvoríme spolu.
Staňte sa súčasťou tejto misie – váš pravidelný dar umožní bratom prinášať evanjelium, vzdelanie, či jedlo k ľuďom, ktorí by bez nich nepoznali istotu Božej lásky. Ďakujeme, že ste v tom s nami. Spolu tvoríme misie.

Informovala: Petronela Hnatová
Foto: infoans.org, printscreen – Video SMD 2025 Salesian Mission Days 2025

