Ako som neupálil starý rok

December v dažďovom pralese nie je veľmi odlišný od ostatných mesiacov. Stále je tu dosť teplo a vlhko, len začalo viac pršať. Plastový vianočný strom a nejaké farebné svetlá v parku v Taishi boli jedna z mála vecí, ktoré mi pripomínali, že prichádzajú Vianoce. Trochu mi chýbal ten čas, keď človek na pár dní nič nerobí, len je a oddychuje. Namiesto toho sme chodili po komunitách a rozdávali sladkosti deťom.

Na Vianoce pri poslednom dni novény bolo posvätenie Biblií. Okolo piatej začalo strašne pršať, tak skoro nikto neprišiel. Po novéne nasledovalo zametanie kultúrneho domu, tak, aby bol pripravený na polnočnú omšu. Pri tejto práci mi tak trochu chýbali slovenské Vianoce s tradičnou večerou a darčekmi. Ale nemal som veľa času na to myslieť. Pri tom, ako sme upratovali, prišlo auto, z ktorého vystúpil Matej. Bol to Slovák, ktorý prišiel navštíviť otca Antona. Išiel som s ním na faru a po chvíli sme išli do tradičného šuarského prístrešku. Tu bolo premietanie vianočného filmu sv. Jozef. Po filme sme na fare niečo zjedli a išli sme spať. Vianočná omša bola naplánovaná na tretiu hodinu ráno. Nastavil som si budík, aby som vstal, ale niekde sa stala chyba a nezobudil ma. Zobudil som sa až keď otec Anton začal zvoniť na fare. Ešteže je ten zvon tak blízko, inak by som asi ostal spať. Keďže omša bola v kultúrnom dome, bolo potrebné doniesť stoly, stoličky a ozvučenie. Na omšu prišlo viac ľudí ako normálne, ale zároveň veľká časť obyvateľstva neprišla. Po omši si všetci navzájom gratulovali k Vianociam. Kým sme všetko pobalili, tak sa aj rozvidnelo.

Na druhý deň ráno sme mali omšu v komunite Pampansa. Do komunity sme išli hodinu peši. Cesta bola dosť dobrá na chodenie, ale zároveň príliš nebezpečná na cestu autom. Cez omšu bol zároveň krst. Po omši nás pozvali na obed, tak sme sa tam trochu zdržali. Potom sme sa vrátili do Tuutin ensa. Sestry saleziánky nás pozvali na večeru, jedli sme hydinu, ktorú tu volajú „pavo“. Hovoril som si, že páva som ešte nejedol, neskôr som ale zistil, že to bol moriak.

Medzi Vianocami a Novým rokom bolo v Taishi stretnutie misionárov z amazonskej oblasti Ekvádora. Prišli kňazi a sestry z rôznych oblastí a jeden misionár z Peru. Cez deň sa preberali rôzne témy a večer bol voľnejší program. V sobotu každý dostal balíček zo sladkosťami a potom sa zapaľovali lampióny. V nedeľu doobeda postupne všetci poodchádzali do svojich komunít.

S otcom Antonom sme pokračovali v navštevovaní komunít. Najskôr sme navštívili Tsensaketsa. Neskôr sme išli na kanoe do Naikimensa a odtiaľ do Chivias. V Chiviase bol zároveň aj krst niekoľkých detí a jednej dospelej ženy. Znovu nás pozvali na obed, po ktorom sme sa vrátili do Tuutin ensa.

Na nový rok doobeda sme boli v Tuutin ensa, po obede sme išli do Taishe. Počas cesty som si všimol pri niektorých domoch rôzne postavy v oblekoch. V Taishi som sa dozvedel, že je to starý rok, ktorý sa v noci spáli. Otec Anton sa vrátil späť do Tuutin ensa a ja som ostal v Taishi, lebo som neskôr potreboval cestovať na stretnutie dobrovoľníkov do Quita. Dário bol počas nového roka doma a p. Karlos s p. Josem ostali večer na misii. Ja som chcel ísť večer vonku pozrieť sa, ako spália starý rok. V Taishi sú ale prísnejšie pravidlá. Dobrovoľníci nemajú dovolené večer chodiť vonku. Tak som ostal na izbe. Na druhý deň som cestoval do Macasu, kde som stretol ďalších dobrovoľníkov, ktorí tiež cestovali do Quita. Noc sme strávili v autobuse a ráno sme dorazili do Quita na autobusovú stanicu. Odtiaľ sme išli na strednú školu „La Tolla“, ktorú majú v správe saleziáni. Dobrovoľníci tam rozprávali o svojich skúsenostiach mladším študentom, ktorí sa tiež pripravovali na dobrovoľníctvo.

Poobede sme sa stretli na mieste, kde sme mali pripravený program na nasledujúce tri dni. Počas stretnutia sme nemali veľa času na oddych. Každá minúta programu bola zaplnená nejakou aktivitou. V prvý večer všetci dobrovoľníci prezentovali svoju prácu na misiách, kam boli poslaní. Okrem toho sme počas víkendu mali veľa prednášok na rôzne témy. Pravdepodobne z recesie preto, že ešte nehovorím veľmi dobre po španielsky ma zvolili ako vedúceho zodpovedného za koordináciu športových aktivít. Mali sme vymyslieť šesť aktivít, ktoré budú musieť absolvovať jednotlivé tímy. Víťazný tím mal byť ten, ktorý to zvládne najrýchlejšie. Prípravy trvali dlhšie, ako sme plánovali. Zároveň bez mojej iniciatívy začali niektoré tímy prinášať vedrá s vodou a naťahovať hadice. Športové aktivity som si predstavoval inak. Nešťastníci, ktorí tieto aktivity absolvovali, boli úplne premočení a špinaví od bahna a múky. Najhoršie na tom bolo, že na konci to museli absolvovať aj členovia športového tímu. V Quite nebolo veľmi teplo, tak som sa trochu bál, že niekto z toho ochorie. Na tieto aktivity som už asi príliš starý. V nedeľu po skončení programu sa všetci rozišli do svojich misií.

Práce na kostole v Tuutin ensa stále pokračujú. Strecha už od začiatku zateká, aj keď už bola viac krát oprávovaná. Diery sa postupne lepia, napriek tomu sa ale objavujú nové miesta, kde presakuje voda. Pracovníci v stolárskej dielni po dlhej dobe dokončili okná v ľavej časti kostola. Tak sme všetko naložili na auto a zložili to v kostole. Na druhý deň prišli pracovníci, ktorí ich namontovali. Ak budú s ďalšími oknami rýchlejší, na Veľkú noc by sa tu mohli začať slúžiť sväté omše.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.