(Vatikán, 23. septembra 2015) – Saleziánsky novokňaz don Pierre Jabloyan z mesta Aleppo v Sýrii bol jedným z troch mladých zasvätených osôb, ktoré 17. septembra kládli otázky pápežovi Františkovi počas audiencie, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 5000 mladých zasvätených, ktorí sa stretli v Ríme na oslavu Roka zasväteného života. Medzi nimi boli aj tri saleziánky zo Slovenska.
Don Pierre pápeža požiadal, aby povedal niečo o svojom vlastnom povolaní. Na konci otázky Svätý Otec všetkých prekvapil, keď sa spýtal: „Odkiaľ ste?“ – čo viedlo k veľmi emocionálnemu momentu, keď Pierre povedal, že je zo Sýrie.
Pápež František predtým dostal odkaz, že medzi účastníkmi je aj niekoľko mladých saleziánov zo Sýrie a keď pápež začal audienciu, spomenul ich prítomnosť a pripomenul, že sú mučeníkmi dnešnej doby. „Chcel by som začať s myšlienkou na našich mučeníkov z Iraku a Sýrie, naši mučeníci súčasnosti. Možno mnohých z nich poznáte, možno len pár… Pred niekoľkými dňami, na námestí, ku mne prišiel iracký kňaz a dal mi malý krížik. Bol to kríž, ktorý držal v ruke kňaz, ktorému zoťali hlavu, lebo odmietol zaprieť Ježiša Krista. Nosím ten krížik tu… (blízko pri srdci).“
Obsiahle odpovede pápeža na otázky troch zasvätených sa sústredili okolo troch kľúčových slov: proroctvo, blízkosť a spomienka.
Proroctvo a schopnosť snívať sú opakom rigidnosti. Formácia musí byť povzbudená schopnosťou snívať. Rigidnosť je forma egoizmu a Ježiš (v 23. kapitole Matúšovho evanjelia) hovorí tvrdo o rigidných ľuďoch, ktorí sa v jeho čase považovali za spravodlivejších, ako ostatní. Popri tom je tu neschopnosť odpúšťať, čo je ďalší veľký hriech komunitného života. A klebety, hovorí pápež, sťažujú odpúšťanie. Ohováranie je terorizmus: je to ako hodiť bombu na dobré meno druhých.
Hovoriac o blízkosti, pápež poďakoval zasväteným ženám za ich svedectvo. Povedal, že sú vzorom materstva Cirkvi a materstva Márie, že sa nikdy nemajú vzdať svojho materstva, ktoré je dôležitým spôsobom, akým prinášajú Krista a Cirkev medzi ľudí.
A spomienka: prví učeníci nikdy nezabudli na ich prvé stretnutia s Ježišom. Pápež spomenul, ako v roku 1953 vošiel do kostola, išiel na spoveď a vyšiel ako zmenený človek. Čo bolo to, čo ho fascinovalo na Ježišovi? Bola to jeho blízkosť: Ježiš ho nikdy nenechal samého, ani v jeho hriešnosti.
Pápež František zakončil ďalšími dvoma slovami: narcizmus a adorácia. Adorácia je opakom narcizmu a zasvätení by sa mali naučiť adorovať, nie len modliť.
don Ivo Coelho, hlavný radca pre pastoráciu povolaní, ANS, tl