Blahoslavený Albert Marvelli

Albert Marvelli sa narodil 21. marca 1918 vo Ferrare ako druhý zo siedmich bratov. Keď sa celá rodina presťahovala do Rimini, začal navštevovať saleziánske oratórium.

Bol vždy ochotný, stal sa katechétom a animátorom – pravou rukou saleziánov. Obľuboval a ovládal každý druh športu. Za model si vzal Dominika Savia a Pierra Giorgia Frassatiho.

Ako sedemnásťročný si do svojho diára napísal životný projekt a ten neustále obnovoval. Vstúpil do oratoriánskej skupiny Azione Cattolica (Katolícka akcia) a onedlho sa stal prezidentom farského klubu spomínanej organizácie. Svoje služby ponúkol v diecéze v Rimini ako diecézny viceprezident Katolíckej akcie.

V Bologni študoval za inžiniera a aktívne sa zapájal do aktivít FUCI, pričom každý deň šiel na svätú omšu, aj keď ho to niekedy stálo veľa obety. V roku 1942 po ukončení vysokej školy začal pracovať v Turíne vo Fiate. Do vojenskej služby nastúpil v Terste a tu sa mu podarilo pritiahnuť k Eucharistii veľa svojich priateľov.

Počas druhej svetovej vojny apoštoloval medzi utečencami a pre chudobných bol skutočným prejavom Božej prozreteľnosti. Keď do Rimini vstúpili spojenecké vojská, menovali ho za komunálneho asesora Úradu pre bývanie a obnovu a za inžiniera zodpovedného za Genio Civile. Hovorieval: „Chudobných prijmem hneď, ostatní môžu počkať.“

Prijal ponuku na volebnej kandidátke kresťanských demokratov. Všetci ho poznali ako aktívneho kresťana. Nebol rebel. Istý komunistický protivník sa o ňom vyjadril: „Moja strana môže aj prehrať, dôležité je, aby sa starostom stal inžinier Marvelli.“ Biskup ho menoval za prezidenta vysokoškolsky vzdelaných katolíkov.

Mariánska úcta a Eucharistia boli naozaj stĺpmi jeho života: „Aký nový svet sa mi objavil, keď som kontemploval sviatostného Ježiša!“ napísal do svojho diára. „Zakaždým, keď pristupujem k svätému prijímaniu, Ježiš vo svojej božskosti a ľudskosti vstúpi do mňa, je v kontakte s mojou dušou, rozohní vo mne moje predsavzatia, je ohňom, ktorý horí a spaľuje, ale zároveň ma robí šťastným.“

Zomrel 5. októbra 1946, zrazil ho vojenský kamión. Bol taký, ako to chcel don Bosco: dobrý kresťan a čestný občan angažujúci sa v Cirkvi a v spoločnosti so saleziánskym srdcom. V mladosti sa riadil podľa hesla: Buď žiť tak, aby som rástol, alebo zomrieť.

Za blahoslaveného bol vyhlásený 5. septembra 2004 v Lorete.

Každý váš dar investujeme do mladých

Saleziánske dielo je sieť saleziánskych stredísk, v ktorých denne tisíce ľudí trávi zmysluplný čas. Každý je vítaný. Váš pravidelný mesačný príspevok využijeme pre správny rozvoj vašich detí. Pomôže nám tiež rozvíjať športové, kultúrne, sociálne a duchovné aktivity pre mladých, rodičov a aj našich najstarších.