(Turín, 2. novembra 2012) – Blahoslavený don Michal Rua je dôležitou osobnosťou pre lepšie pochopenie príbehu dona Bosca a saleziánskej kongregácie. Počas pondelňajšieho ranného slávenia Eucharistie zo sviatku blahoslaveného vyzdvihol hlavný predstavený niekoľko aspektov nástupcu dona Bosca.
Don Chávez odkazoval na dva dokumenty: jeho list o donovi Ruovi – Nasledovník dona Bosca: syn, nástupca, apoštol – a na piaty Medzinárodný kongres o histórii saleziánskej práce, ktorý sa konal na Valdoccu v roku 2009.
Hlavný predstavený zvýraznil rozmanitosť a dynamiku, ktorú don Rua odovzdával mladým: „Schopnosť upriamiť pozornosť a predvídavý manažment hlavného predstaveného je vyjadrený evanjeliovým duchom služby, pokorou a kreativitou, otvorenosťou k novým skúsenostiam,“ povedal don Chávez, „a predsa jeho odvaha a apoštolské nadšenie vystupuje v historických momentoch čias ideologických zmien, ktoré ohrozovali Kristovu Cirkev a jeho presadzovanie apoštolátu a vzdelávania, zvlášť medzi mladými pracujúcimi.“
Don Chávez citoval štúdie z konferencie z roku 2009, z ktorých vymenoval niektoré charakteristiky dona Ruu: posilňovanie a rozširovanie saleziánskej rodiny, zručný a kolegiálny manažment Hlavnej rady a provinciálov, obozretné rozširovanie misijnej práce; spolupráca so saleziánmi spolupracovníkmi; záujem o cirkevnú a sociálnu oblasť; ochota spolupracovať s cirkevnými autoritami v plnej a lojálnej poslušnosti aj za cenu veľkých obiet; starostlivosť o spoluprácu so sestrami FMA aj po oddelení kongregácií novými ustanoveniami vyžadovanými Svätou stolicou.
„Jeho osobu môžeme prirovnávať k mozaike farieb, ktorej odtiene sú formované harmonickým spôsobom, ktorý nikoho neuráža,“ povedal don Chavez, vyzdvihujúc niektoré osobnostné kvality dona Ruu: vľúdnosť a jednoduchosť; duchovnú stabilitu a humor; citlivosť a schopnosť ovplyvňovať. „Jeho skutky boli poháňané silnou vôľou dosiahnuť ciele saleziánskej misie. Bol pánom sám nad sebou a aj tie najdramatickejšie a najbolestivejšie situáciách zvládal s pokojom, ktorý sa stal povestným.“
19. marca 1888, menej ako dva mesiace pred don Boscovou smrťou, napísal don Rua obežník, v ktorom, zdá sa, napísal program práce pre saleziánov aj pre neho samého: „ Ďalšia myšlienka, ktorá zostáva upevnená v mojej mysli je, že sa musíme považovať za veľmi šťastných, lebo sme synmi takého Otca (dona Bosca). Teda našim záujmom musí byť podporovanie a stále väčšie rozvíjanie práce, ktorú začal, verné nasledovanie metód, ktoré praktizoval a učil a spôsobom, akým hovoril a konal sa pokúšať napodobňovať model, ktorý nám Pán vo svojej dobrote poskytol. Toto, moje drahé deti, bude program, ktorý budem nasledovať v mojom úrade; toto bude cieľ a štúdium každého saleziána.“
Ako už dnes vieme, tento program rozvinul dobre.
ANS, preložené a upravené tl