(Bratislava, 9. januára 2013) – Študovala na gymnáziu v Partizánskom, neskôr matematiku a chémiu v Bratislave. Ako sestra pôsobila vo viacerých slovenských mestách a nakoniec sa znovu dostala do Bratislavy, kde sa stala riaditeľkou ústredia Laury, združenia mladých. Od 9. apríla 2011 vedie Lauru ako jej predsedníčka a momentálne spolu s mladými pripravuje oslavy 20. výročia jej založenia. Sestra Zuzana Šmotláková FMA.
Duchovné povolanie medzi mladými nie je dnes úplne „in“. Ako to bolo s tebou – chcela si byť hneď od malička rehoľnou sestrou?
To veru nie, moje plány boli iné. S kamarátkami sme sa chceli vydať, postaviť si spoločný trojdom a chodiť s našimi rodinami na spoločné výlety. No na vysokej škole prišli vážnejšie otázky o mojej budúcnosti a cez stretnutia a rozhovory s misionármi som začala rozmýšľať o misiách. Pri hľadaní možností, ako sa dostať niekam do misií, mi jeden kňaz povedal: „Ktovie, či ťa Pán Boh nechce do rehole!“ Ja som odpovedala, že určite nie, ale otázka mi už nedala pokoja a Pán si to viedol ďalej.
… a doviedol si ťa až pred oltár ako svoju nevestu. Bolo pre teba jednoduché povedať mu áno? Nerozmýšľala si aj o inej reholi ako o saleziánkach?
Také ľahké to nebolo. Boh postupne zneistieval moju istotu, že nemám rehoľné povolanie. Keď som sa nakoniec rozhodla odpovedať áno na jeho pozvanie, cítila som pokoj a radosť. Povolanie je pre mňa tajomstvom. Boh sa pre mňa rozhodol a ja som iba odpovedala na jeho volanie.Páčil sa mi saleziánsky spôsob práce s deťmi a mladými. Pripomínalo mi to moje skautské roky a práca s deťmi ma bavila.
Za slobodna si snívala o dobrovoľníctve a misiách a nakoniec si „skončila“ ako predsedníčka Laury…
Ja som sa s Laurou asi narodila. Hneď od začiatku môjho saleziánskeho života som pracovala v Laure. Najprv som bola zodpovedná za stredisko v Banskej Bystrici, potom v Dolnom Kubíne, až som sa dostala na ústredie združenia do Bratislavy. Postupne mi bola zverená úloha riaditeľky ústredia a teraz predsedníčky združenia.Stíhaš popri administratívnej práci v Laure a povinnostiach na ústredí aj priamu činnosť s deťmi a mladými?
Je pravda, že na ústredí je viac tej administratívnej práce, ale Laura je predovšetkým o deťoch a mladých, o živote s nimi, o ich sprevádzaní a výchove. Je pre mňa potrebné mať s nimi priamy kontakt, či už na rôznych akciách – celoslovenských, miestnych, alebo na stredoškolskom stretku Muchy, ktoré máme v Bratislave. Alebo aj pri spontánnych stretnutiach a rozhovoroch s mladými.
Keď ťa v roku 2011 na Valnom zhromaždení v Liptovskej Osade zvolili za predsedníčku Laury, povedala si: „Mojou prioritou je podporovať protagonizmus mladých ľudí.“ Myslíš si, že mladí ľudia to majú dnes ťažšie, ako si to mala pred pár rokmi ty?
Dnešní mladí majú veľa ponúk a podnetov zo všetkých strán. Je pre nich ťažšie vybrať si a rozhodnúť sa pre to, čo je skutočne dôležité, čo ich urobí šťastnými tu aj vo večnosti. Ale zároveň majú v sebe veľký potenciál – túžbu a chuť po pravdivom, dobrom svete aj živote. Verím im, že túto túžbu môžu meniť na skutočnosť, keď zdrojom ich odvahy a sily bude Boh.
V decembri ste oslávili 19. výročie založenia Laury, združenia mladých, a tým ste spustili rok príprav na oslavy 20. výročia. Čo to znamená pre „laurákov“ i „nelaurákov“? Budú oslavovať aj oni?
Dvadsať rokov činnosti pre dobro detí a mladých je naozaj pekná práca. Preto sme sa rozhodli oslavovať po celý rok. Laura vznikla 4. decembra 1993 v Prešove. Tento dátum sme si teda zvolili za náš „oslavný deň“. Vždy štvrtého v mesiaci na lauráckom facebooku vyhlasujeme tému fotosúťaže. Mladí môžu vyhrať spoločenské hry pre svoje stredisko. Taktiež nezabúdame ani na našu patrónku blahoslavenú Lauru Vicuňovú a vždy „štvrtého o štvrtej“ sa k nej spoločne modlíme na náš úmysel. K Laure je tu aj tradičný januárový deviatnik, ktorý sa tento rok nesie v znamení Lauraskopu (povzbudivé myšlienky na deň). V apríli pripravujeme špeciálne valné zhromaždenie, na leto máme pre deti a mladých prichystanú letnú výzvu a všetko vyvrcholí 4. decembra 2013. Ale to sa už nechajte prekvapiť!
Informovala: Júlia Čižmárová (Don Bosco dnes 1/2013)